Písal sa 9. máj 1950 a práve počas tohto dňa predstavil Robert Schuman návrh na vytvorenie európskeho úradu pre uhlie a oceľ, ktorý by dohliadal najmä na francúzsku, ako aj nemeckú produkciu týchto strategických surovín, ktoré sú kľúčové pre vojnový priemysel. Riadenie uhoľného a oceliarskeho priemyslu malo zabezpečiť trvalý mier na území Európy. Ako uviedol sám Schuman, zjednotenie Európy nevznikne zo dňa na deň, ba dokonca ani za pár desaťročí. „Európa sa nestvorí naraz, alebo podľa jediného plánu. Bude postavená prostredníctvom konkrétnych úspechov, ktoré najprv vytvoria skutočnú solidaritu.“ Dnes jeho návrh poznáme pod názvom „Schumanova deklarácia“ a práve ona je považovaná za začiatok budovania Európskej únie. Od roku 1985 sa navyše 9. máj každoročne oslavuje ako Deň Európy. Ide o symbolické narodeniny Európskej únie, ktorú dnes všetci poznáme ako zoskupenie 28 členských štátov od Atlantického oceánu až po Čierne more.
Oslavy aj cez pandémiu
Oslavy Dňa Európy pokračujú aj po 9. máji, a to za dodržania prísnych protipandemických opatrení. Európske témy budú v pondelok večer hlavnou témou populárneho pub-kvízu Múdry pondelok, do ktorého sa zapoja tímy online zo všetkých častí Slovenska a bude vysielaný naživo na Facebooku. V utorok sa uskutoční špeciálne vydanie diskusie Café Európa na tému „Od myšlienky európskeho architekta k dnešnej realite“ s podpredsedom Európskej komisie, Marošom Šefčovičom, vedúcim Zastúpenia Európskej komisie, Ladislavom Mikom a poslancami Európskeho parlamentu, Martinom Hojsíkom a Ivanom Štefancom. Táto diskusia sa bude taktiež vysielať naživo online.
Streda prinesie kontakt s umením, keďže sa uskutoční ďalší ročník obľúbenej Noci literatúry o 19:00 bude na facebookovej stránke Noc literatúry uverejnené prvé video s načítanou ukážkou. Nasledujúcich deväť dní si vždy v rovnakú hodinu na rovnakom mieste bude možné nájsť nové video s ďalšou ukážkou. Desať kníh európskych autorov si bude možné vypočuť aj v podcastoch Radia Devín. Ako prvú si môžete vypočuť ukážku z knihy Matky a kamionisti od mladej slovenskej autorky Ivany Dobrakovovej, jednej z víťaziek Ceny Európskej únie za literatúru. Cieľom tejto ceny je poukázať na kreativitu a rôznorodé bohatstvo súčasnej európskej literatúry v oblasti fikcie a podporovať jej šírenie v rámci Európy, čo skvele napĺňa práve podujatie Noci literatúry.
Cieľom Dňa Európy je pripomenúť si samotný vznik Európskej únie, najmä jej hlavnú myšlienku a prínosy pre všetkých občanov. V tento deň si pripomíname nie len výhody členstva, ale najmä vzájomnú solidaritu a spolupatričnosť, ktoré sú dôležité pre silnú Európsku úniu. Naša krajina je súčasťou Európskej únie od roku 2004. Spolu s nami do nej vstúpilo ďalších 9 krajín, vrátane susedného Maďarska, Českej a Poľskej republiky. Tri roky po svojom vstupe do Únie sa Slovensko stalo súčasťou Schengenského priestoru bez hraničných kontrol na vnútorných hraniciach EÚ a od roku 2009 patrí medzi 19 štátov, v ktorých je oficiálnou menou euro.
Prínosy členstva
Európska únia podporila finančnými prostriedkami v hodnote miliárd eur za 16 rokov nášho členstva množstvo projektov v oblasti regionálneho rozvoja, ale aj dopravy, zdravotníctva a školstva. Zrekonštruovali sa školy, nemocnice, námestie a vznikli nové vedecké parky. Mnoho ďalších projektov sa chystá. Za všetky plánované projekty môžeme spomenúť napríklad dokončenie výstavby električkovej trate v rámci celej Petržalky, s jej výstavbou plánuje naše hlavné mesto začať už o rok. Za eurofondy sme tiež zrekonštruovali diaľnice, rýchlostné cesty a rovnako aj cesty prvej, druhej a tretej triedy. Potrebnej rekonštrukcie sa dočkali i železničné trate. Nechýbal ani nákup nových vlakových súprav či vozidiel mestskej hromadnej dopravy. V prípade Bratislavy a Košíc išlo aj o kúpu nových električiek. Členstvo v únii však nie je len o finančnej pomoci. Študentom sa napríklad otvorili nové možnosti štúdia v zahraničí, a to v rámci populárneho študijného programu Erasmus+. Vďaka uplatňovaniu európskej legislatívy sa na Slovensku tiež podstatne zlepšila i kvalita životného prostredia. Skrátka, výhod je viac než dosť.
Záchrana v čase pandémie
Európska únia zároveň pomáha zmierňovať dopady pri súčasnej koronakríze. Nakoľko je situácia vážna, ministri zdravotníctva a vnútra členských krajín mávajú pravidelné videohovory, kde zdieľajú prijaté opatrenia a dohadujú sa na nevyhnutnej koordinácii. Na prvom mieste je teraz, samozrejme, ochrana zdravia ľudí, avšak rovnako dôležitým zostáva i zaistenie fungovania vnútorného trhu, aby aj naďalej mohli prúdiť potrebné tovary medzi krajinami. Európski lídri riešia tiež finančné injekcie pre členské štáty, pomoci sa dočká aj Slovensko. Európska komisia schválila napríklad slovenskú schému pomoci na podporu zamestnanosti vo výške dvoch miliárd eur. Tá je určená na zachovanie pracovných miest a podporu samostatne zárobkovo činných osôb v spojitosti s opatreniami prijatými počas pandémie koronavírusu. Komisia rovnako umožňuje využitie nevyčerpaných prostriedkov z eurofondov na vyrovnanie sa s následkami koronakrízy a podporu zdravotníctva. Aj napriek tomu, že v oblasti verejného zdravia sú právomoci EÚ obmedzené, pomoc je enormná. Platí to aj v oblasti financovania výskumu a vývoja očkovacích látok, diagnostiky a liečby nového koronavírusu.Európska komisia ponúkla financie do výšky 80 miliónov eur spoločnosti CureVac, ktorá sa v nemeckom meste Tübingen zaoberá výrobou očkovacej látky proti koronavírusu. Európska únia tiež v spolupráci s členskými štátmi zabezpečila mnohým Európanom návrat do ich rodnej krajiny. Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie spolufinancovalo 255 repatriačných letov a priviedlo domov viac ako 56 tisíc Európanov z celého sveta.
Európa sa nestvorí naraz. Postavená bude na konkrétnych úspechoch, ktoré najprv vytvoria skutočnú solidaritu
(Špeciálny projekt)