Detailnejší pohľad na biznis so železom konkurznej vetvy finančnej skupiny Istrokapitál odkrýva zvláštnu podnikateľskú stratégiu takzvaného úteku vpred, ktorá je postavená na premyslenom systéme vytvárania nových dlhov nahradzujúcich tie staré cez reštrukturalizácie, pričom poslednou fázou sú konkurzy.

Ukazuje to napríklad aktuálna kauza okolo košického obchodníka s hutným materiálom Ocelservis v konkurze. Firma sa dlhší čas snaží zbaviť približne 3,5-miliónového záväzku voči Slovenskej sporiteľni, ktorý na seba prevzala v roku 2013 kúpou zdravej časti inej hutníckej spoločnosti Metalex v reštrukturalizácii.

Boj medzi finančníkmi Istrokapitálu a bankovým domom aktuálne vrcholí v konkurze na majetok Ocelservisu. Banka sa ako jeden z najväčších veriteľov obchodníka s hutným materiálom nedostala do veriteľského výboru ovládaného spriaznenými osobami s dlžníkom v zložení Obligo, Sencha Limited a MB Adviser, a navyše musí pred súdom dokazovať existenciu judikovanej pohľadávky.

​

Tú totiž konkurzný správca Slovenská správcovská a reštrukturalizačná poprel napriek tomu, že už raz bola súdom zistená, a to počas škrtania dlhov firmy Metalex – predchodcu Ocelservisu.

Košická firma totiž tvrdí, že Slovenskej sporiteľni nič nedlhuje, a naopak, od banky si nárokuje zaplatenie sumy 2,3 milióna eur. HN sa preto bližšie pozreli na finančné operácie v pozadí, ktoré od roku 2016 riešia slovenské súdy.

Spoločné podnikanie

Zdanlivo nesúvisiaci prípad konkurzu na majetok Ocelservisu je nitkami prepojený až do prešovskej firmy Taval tamojšieho podnikateľa Andreja Džugana. Podnikateľ z Prešova na otázky HN neodpovedal.

Práve jeho podnik bol na začiatku vzniku údajného nároku „i...