Srbská oceliareň Železara Smederevo bola kedysi v portfóliu U.S. Steel-u dvojičkou tej v Košiciach. Akurát o polovicu menšou. V čom sa líšia a v čom sú rovnaké?

V prvom rade sa líšia v histórii a z toho vyplývajúcej situácii okolo zamestnancov, ktorí vo fabrike pracujú. V podstate časť výrobkov je identických ako napríklad pocínované plechy alebo studené valcované plechy, veľká časť výroby je iná. V Smedereve robia hrubšie a širšie plechy ako v Košiciach, takže sa sortimentom dopĺňajú. Najväčší rozdiel je v ľuďoch, ktorí sú vo fabrike. Ja osobne považujem ľudí, ktorí riadia Košice, za špičku v hutníctve. Sú to mimoriadne kvalitní zamestnanci. Situácia v Srbsku bola spôsobená vojnou, nejde ani o to, že by boli nekvalitní. Fabrika bola dlho zatvorená, existovalo embargo, neinvestovalo sa do nej. Veľa ľudí preto odišlo a nikdy sa späť nevrátilo. V celej fabrike s päť a pol tisíckou ľudí pracuje iba 14 hutníckych inžinierov. Moja firma, keď prišla do Smedereva, mala viac hutníckych inžinierov ako celá železiareň. Na Slovensku sa pritom hutnícki inžinieri prijímajú do robotníckych profesií. Je to podmienkou. V Železare Smederevo respektíve v bývalom Sartide (pozn. red. starší názov železiarní) risk manažment riadi recepčný z Hotela Hyatt a vysoké pece riadi vyštudovaný prekladateľ. To je najväčším prob...