Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.
Od začiatku roka 1995 ekonomika vykazovala slušný rast - vyše päť percent, inflácia bola pod kontrolou a nezamestnanosť mierne klesala. Ekonomiku ťahali zväčša veľké podniky. Za nimi však stáli banky, ktoré kontroloval štát. Kvalita úverov v týchto bankách, ktoré spravovali väčšinu všetkých úverov, ako aj vkladov, sa zhoršovala. Vládni politici túto vec nepripúšťali ako vážny problém.
Počas poslednej Mečiarovej vlády sa pri bankách vyskytli dve závažné udalosti. Prvým bol január 1996, keď Vladimír Mečiar vyhlásil, že do leta (1996) budú všetky banky s účasťou štátu sprivatizované. Išlo o Slovenskú sporiteľňu, Všeobecnú úverovú banku a Investičnú a rozvojovú banku. Až na poslednú sa tak nestalo. Druhým bol december 1997, keď sa dostala do nútenej správy Národnej banky Slovenska práve táto Investičná a rozvojová banka. Bola sprivatizovaná v prospech VSŽ.
Nechceli zverejňovať rezervy
Na Slovensku v tom období fungovalo 18 bánk a deväť pobočiek zahraničných bánk. Podrobné údaje o ich aktívach, kapitálovej vybavenosti a hospodárskych výsledkoch priniesol týždenník Trend. Upozornil, že mnohé banky nemajú vytvorený dostatočný objem opravných položiek a rezerv na krytie možných strát. Aktíva bánk rástli, ale ich vlastný kapitál sa nezvyšoval tak, ako to žiadali predpisy. Vo svojich príjmoch banky vykazovali aj úroky z nedobytných úverov. Trend preto hodnotil ziskovosť mnohých bánk ako fiktívnu.
Problémy boli aj so zverejňovaním hospodárskych výsledkov bánk. Nebolo vtedy nariadené, čo zverejňovať zo súvahy či z výsledovky, preto mnohé banky údaje o vytváraní rezerv a ich použití odmietli poskytnúť verejnosti. Vynikala v tom Devín banka, ktorá Trendu oznámila, že si neželá, aby figurovala v porovnaní medzi ostatnými bankami. Dokonca niektoré zahraničné pobočky nechceli poskytnúť údaje.
NBS prijala v marci 1995 opatrenie, ktoré zaviazalo banky dotvoriť v priebehu maximálne troch rokov rezervy a opravné položky na krytie možných strát z rizikových aktív. Za Mečiarovej vlády sa do zákona o bankách dostal paragraf, podľa ktorého sa štát mal podieľať na reštrukturalizácii úverov poskytnutých pred rokom 1990. Žiadne kroky v tomto smere sa však v tom období nepodnikli.
Banka Slovakia na tretíkrát
Podľa programového vyhlásenia vlády štát mal podporiť "založenie osobitnej bankovej inštitúcie zameranej na úverovanie malých a stredných podnikov". Ešte predtým, v roku 1993, sa Vladimír Mečiar usiloval o zriadenie banky, ktorá by úverovala najmä ťažký priemysel v stredoslovenskom regióne. Mala sa volať Slovakia, lenže takým názvom, podobným na anglickú transkripciu, sa nazývala NBS. So zamýšľaným založením banky Slovakia NBS dlho nesúhlasila. Zamietla aj druhú žiadosť o udelenie licencie. Tretíkrát sa o to úspešne pokúsila banskobystrická spoločnosť Carpatia Consulta. V júli získala bankovú licenciu. Jej predstaviteľ Jozef Medveď dúfal, že spoločnosť sa stane bankou ešte do septembra 1995, keď sa konal veľtrh finančníctva Finex v Banskej Bystrici. Avšak fungovať začala až od júla 1996. Hypotéky vtedy na Slovensku neexistovali, hoci v Českej republike ich začali poskytovať od jari 1995. Prvé hypotéky v SR poskytla VÚB až na jeseň 1997.
Možno povedať, že v tom čase banky slúžili najmä veľkým podnikom a spriazneným stredným podnikateľom. O niektorých z nich vyšlo neskôr najavo, že iba pomohli oddialiť pád takýchto subjektov. Túto ich politiku nakoniec museli zaplatiť všetci občania.
Udalosti toho obdobia
- Vláda sa uzniesla na zriadení Slovenskej informačnej agentúry. Je cieľom bolo vytvárať dobrý obraz o Slovensku najmä v zahraničí. Predovšetkým mala distribuovať a sprostredkovávať informačné materiály o Slovensku. Ďalej zhromažďovať a vyhodnocovať informácie o SR zo zahraničných médií a publikácií, reagovať na dezinformácie a pracovať so zahraničnými novinármi. Začala fungovať ešte v júli a na zvyšok roka jej vláda pridelila 100 miliónov korún. Po nástupe druhej Dzurindovej vlády bola zrušená.- "Je v životnom záujme Česka, aby sa slovenská ekonomika vyvíjala dobre," povedal na stretnutí HNClubu český minister priemyslu a obchodu Vladimír Dlouhý. Priznal, že za tým je ekonomická kalkulácia, keďže Slovensko je dôležitý obchodný partner Slovenska. Upozornil aj, že hospodársky rast Slovenska je koncentrovaný na určitý obmedzený okruh veľkých podnikov. Za najväčšie riziká v rozvoji vzťahov medzi vládami ČR a SR označil prerušenie vzájomnej komunikácie, rozdiely v prístupoch k privatizácii a nedostatok politickej vôle na vyrovnanie záležitostí z minulosti.
- Maďarský parlament veľkou väčšinou hlasov ratifikoval Slovensko-maďarskú zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci, ktorú podpísali v marci premiéri Gyula Horn a Vladimír Mečiar.
- Vladimír Mečiar navštívil Ukrajinu. Sprevádzali ho ministri Ján Ducký, Alexander Rezeš, Peter Baco, Ján Mráz a guvernér NBS Vladimír Masár. Po návrate prezentoval obrovské možnosti v rozšírení vzájomnej spolupráce vrátane úsilia o vytvorenie spoločného kapitálového trhu. Spomenul aj úsilie odbúrať colné prekážky. Preto sa mala vytvoriť bezcolná zóna na východe Slovenska v okolí širokorozchodnej železnice. Po príchode z návštevy Mečiar svojim sympatizantom na Domaši povedal, že na Ukrajine Slovensko kúpilo štyri lode, aby z nich vytvorilo flotilu.
- Útoky na prezidenta republiky Michala Kováča pokračovali. Musel dementovať správu, ktorú o ňom rozširovali Mečiarovi prívrženci - vraj za socializmu vystúpil z katolíckej cirkvi. V polovici júna ho Predstavenstvo HZDS znova vyzvalo, aby odstúpil z prezidentskej funkcie. Impulzom bolo jeho interview pre rakúsky časopis Profil. V ňom podľa HZDS spochybnil demokratický pluralitný systém na Slovensku, čím poškodil záujmy Slovenskej republiky a jej občanov v zahraničí.
- FNM rozhodol o odvolaní manažérov Slovenskej sporiteľne, ktorú úplne ovládal. Za predsedu predstavenstva zvolil Ivana Kiňa. Zmeny urobil a j v dozornej rade. Udiali sa aj v Slovenskej poisťovni, kde štát držal majoritu, hoci bola čiastočne sprivatizovaná v prvej vlne. Do jej dozornej rady sa dostali Jozef Studenič a Karol Melocík.
- V tlači sa objavil zoznam štátnych podnikov a akciových spoločností, ktoré nemali byť sprivatizované, prípadne kde by si štát si uplatňoval strategické záujmy. Tieto zoznamy sa čoskoro objavili v zákone o strategických záujmoch štátu. Zákon - najmä dodatočné vloženie tzv. zlatej akcie aj do čiastočne už sprivatizovaných podnikoch - kritizoval poslanec Strany demokratickej ľavice Peter Magvaši.
- Na návšteve v Juhoslávii, kde v tom čase šéfoval Slobodan Miloševič, boli ako predstavitelia HZDS podpredsedovia hnutia Arpád Matejka a Oľga Keltošová.
- Cena lístka v mestskej bratislavskej doprave sa zvýšila z päť Sk na sedem Sk.
- Minister spravodlivosti Jozef Liščák priznal, že na súdoch leží nevybavených 195-tisíc dedičských vecí.
- Policajti urobili záťah na Zlatých pieskoch a našli jeden kilogram heroínu a zbrane.