Najväčšiu úlohu v kupónovej privatizácii hrali fondy

Podľa vyhlášky investičný privatizačný fond za investičné body prevzaté od majiteľa investičného kupónu mal nakúpiť pre neho akcie tak, že tieto akcie spolu s ostatnými akciami sa použili na zvýšenie základného imania investičného privatizačného fondu. Majiteľom odovzdaných investičných bodov mal investičný privatizačný fond vydať akcie v hodnote zodpovedajúcej takto zvýšenému základnému kapitálu.
Vďaka kupónovej privatizácii sa v roku 1993 na Slovensku dostali akcie viac ako 1 000 spoločností a na majetkové účty v Stredisku cenných papierov boli akcie pripísané dvom miliónom obyvateľov. Najväčšiu úlohu v nej na Slovensku hrali investičné privatizačné fondy. Získali dve tretiny majetku, ktorý išiel do kupónovej privatizácie. Vznikli ako akciové spoločnosti, ktoré zvýšili základné imanie vložením akcií získaných za investičné kupóny, ktoré im zverili obyvatelia.
Podľa vyhlášky Ministerstva financií ČSFR investičný privatizačný fond za investičné body prevzaté od majiteľa investičného kupónu mal nakúpiť pre neho akcie tak, že tieto akcie spolu s ostatnými akciami sa použili na zvýšenie základného imania investičného privatizačného fondu. Majiteľom odovzdaných investičných bodov mal investičný privatizačný fond vydať akcie v hodnote zodpovedajúcej takto zvýšenému základnému kapitálu. IPF získavali body od občanov v takzvanom predkole.

Väčší záujem bol v Česku
Spolu sa v bývalom Československu pred začiatkom predkola kupónovej privatizácie zaregistrovalo spolu 436 investičných privatizačných fondov. Dovedna bolo zaregistrovaných necelých 8 miliónov 530-tisíc investičných knižiek, čo je 8,53 miliardy investičných bodov (IB). Väčšina držiteľov investičných kupónov tak v ČR, ako aj v SR, sa rozhodla pre opatrnejší postup a zverila svoje investičné body fondom. Na samostatné investovanie zostalo v Česku 27 %, na Slovensku 30 % bodov. Fondy tým získali 6,1 miliardy bodov, čo je 71 %, z toho české fondy získali 52 % a slovenské 19 %, čo svedčí o väčšom záujme o české IPF. Pripomeňme, že pomer obyvateľov zúčastnených na kupónovej privatizácii je 2,29 : 1 a vo fondoch je 2,73 : 1. Na Slovensku vzniklo 169 fondov. Z nich asi 50 založili štátne podniky a štátne akciové spoločnosti, ostatné boli súkromné.

Nesplnené sľuby
Následne fondy vydali vlastné akcie, s ktorými sa dalo obchodovať na verejnom trhu. Niektorí zakladatelia fondov ponúkali po vydaní akcií ich odkúpenie. Svoje sľuby splnila Všeobecná úverová banka, Slovenská poisťovňa, Harvard Capital and Consulting, 1. slovenská investičná skupina, čiastočne fond PSIPS. Svoje verejné sľuby nikdy nesplnili fondy IPF Paríž, New York, Tokio, či IPF Sipox a mnoho iných fondov. Jednoducho od akcionárov neodkúpili akcie vydané fondmi, napriek tomu, že to verejne deklarovali v reklame a iných propagačných materiáloch. Prečo to mohli urobiť?

Okrádanie akcionárov
Pretože nikdy nepodpísali s akcionármi zmluvy o spätnom odkúpení akcií. "Ihneď so vznikom kapitálového trhu sa začal proces okrádania akcionárov o ich podiel na zisku, tunelovanie verejne obchodovateľných spoločností, insider trading, zneužívanie verejnej moci. Etika súkromného sektora sa prispôsobila etike štátnej správy," hovorí ekonóm Rudolf Lachovič, ktorý pôsobil istý čas ako predseda Asociácie investičných spoločností a fondov.
"V roku 1997 sa začal proces transformácie investičných fondov. Využívali sa metódy tunelovacích konkurzov, pri obchodovaní sa začali zneužívať dôverné informácie. Jozef Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, v dôsledku zneužívania dôverných informácií považuje kupónovú privatizáciu za najhoršiu metódu privatizácie," poznamenáva Lachovič. Transformáciou fondov na obyčajné akciové spoločnosti sa ich manažéri vymanili spod dohľadu nad finančným trhom a mohli si robiť s majetkom akcionárov čo sa im zachcelo. Väčšinou si ho privlastnili.

Utrpel kapitálový trh
Kapitálový trh ako sekundárny jav sprevádzajúci vznik a postupný zánik výsledkov kupónovej privatizácie je v súčasnosti zdecimovaný už len na pár emisií, ktoré sú obchodované, reálne existuje už len asi 5 % akcionárov a kladne hodnotí svoju účasť na slovenskom kapitálovom trhu iba 1 % akcionárov. Kontinuálne pokračovanie negatívnych procesov okrádania akcionárov v dôsledku zhoršujúcej sa legislatívy v oblasti ochrany drobných akcionárov, ako boli zmeny v oblasti verejného prísľubu, cenové manipulácie, umožnenie zmeny obchodovateľnosti, umožnenie zmeny na listinné cenné papiere, transformácia akciových spoločností na družstvá, znamenajú vlastne koniec kapitálového trhu na Slovensku. Posledným úderom po zvyšku slovenského akciového trhu a jeho dôveryhodnosti môže byť proces vyvlastnenia alebo vytlačenia (squeeze out) akcionárov väčšinovým akcionárom. Ide o vyvlastnenie v súkromnom záujme, ktoré nemá opodstatnenie v zákonoch.
Ak realizácia vyvlastnenia alebo vytlačenia akcionárov nebude podmienená odškodnením za férovú cenu, stane sa ďalším nástrojom na posledné okradnutie akcionárov. Je to preto, lebo stav v oblasti oceňovania finančných aktív zakladá priestor na okradnutie zvyšku akcionárov.