Ingvar Kamprad: Miliardár s povesťou lacného Jožka

Aj keď jeho meno sa tak často nespomína v tlači ako amerických veľkopodnikateľov, Ingvar Kamprad (79) ponúkol ľuďom nový svet, minimálne v ich dome či aspoň obývačke. Zakladateľ nábytkárskej obchodnej siete IKEA vynašiel model jednoduchého a praktického výrobku a zároveň systém obchodu, ktorý umožňuje udržiavať výrobky na relatívne nízkych cenách. IKEA má v súčasnosti okolo 200 obchodných domov v 31 krajinách sveta, zamestnáva 750-tisíc ľudí a ročne dosahuje tržby približne 12 miliárd dolárov.

Bohatší než Gates?
Kamprad výraznejšie zaplnil titulné stránky novín začiatkom roka 2004, keď švédsky časopis Veckans Affärer uviedol, že najbohatším človekom na svete nie je Bill Gates, ako pôvodne uviedol časopis Forbes, ale práve švédsky miliardár. V rámci rebríčka časopisu Forbes sa Kamprad umiestnil za rok 2003 na 13. mieste s majetkom vo výške 18,5 miliardy dolárov (za rok 2004 na 6. mieste).
Podľa Veckans Affärer, ktorý v apríli minulého roka priniesol rebríček 100 najbohatších Švédov, však Kampradov majetok dosahuje hodnotu 400 miliárd švédskych korún, čo je 53 miliárd dolárov. Majetok zakladateľa Microsoftu Billa Gatesa sa odhaduje na 46,6 miliardy dolárov. Hlavnou príčinou, prečo Kamprad predstihol Gatesa, bol podľa časopisu pokles hodnoty dolára oproti ostatným menám.
Podľa informácií zo spoločnosti IKEA však Kamprad svoj podiel dávno daroval holandskej nadácii Stichting INGKA Foundation, ktorá je dnes vlastníkom siete a tento majetok by sa už do vlastníctva Kamprada nemal rátať. Veckans však oponuje tým, že Kamprad stále kontroluje IKEA, a to cez sieť viacerých nadácií a rodinu (jeho traja synovia zastávajú v spoločnosti vysoké funkcie).

Podnikateľské gény
I. Kamprad sa narodil 30. marca 1926 v južnom Švédsku a vyrastal na farme neďaleko malej dediny Agunnaryd. Podobne ako americkí miliardári Warren Buffett a George Soros, aj on začal "podnikať" už ako malé dieťa. Ako päťročný prišiel na to, že môže dobre zarobiť, ak si kúpi v Štokholme zápalky vo veľkom balení, a potom ich bude po troške predávať kamarátom. Zisk z predaja zápaliek neskôr investoval do podobného obchodu s rybami, osivom, vianočnými stromčekmi, ceruzkami a perami. Keď mal 17 rokov, otec mu za dobré výsledky v škole dal finančný dar. Kamprad ho opäť investoval - založil sieť IKEA.
Názov spoločnosti nevychádza zo žiadneho švédskeho slova. Je poskladaný z prvých písmen krstného mena zakladateľa Ingvar, priezviska Kamprad, mena farmy Elmtaryd, na ktorej vyrastal a mena dediny Agunnaryd, pri ktorej farma ležala. Podnikateľ neskôr priznal, že nemalú rolu hrala v názve IKEA aj jeho dyslexia (neschopnosť čítať). Z rovnakého dôvodu majú výrobky v sieti IKEA také zvučné a ľahko zapamätateľné mená. Dáva im ich sám Kamprad, ktorý by mal inak problém zapamätať si bežné názvy položiek.

Od pančúch k nábytku
Spočiatku sieť IKEA predávala všetok možný tovar: od peňaženiek, cez hodinky, klenoty či pančuchy. Keď sa už biznis tak rozrástol, že spoločnosť nestačila informovať zákazníkov individuálne, prešla na vlastný objednávkový systém. Na rozvoz objednaného tovaru priamo do domov zákazníkov si prenajala jednu z miestnych mliekarenských dodávok.
V roku 1947 zaradil Kamprad do siete prvýkrát aj predaj nábytku. Ten pre neho vyrábali miestni výrobcovia, čo mu umožnilo udržať jeho ceny na nízkej úrovni. Práve nábytok sa stal hitom a v roku 1951 Kamprad všetky ostatné produkty zrušil.
Začiatky nemal vôbec jednoduché. V rámci vojny s ostatnými predajcami nábytku otvoril v roku 1953 prvú predvádzaciu miestnosť svojich výrobkov, kde ich ľudia mohli pred kúpou vidieť, ohmatať ich či vyskúšať. Plusom výrobkov IKEA je aj to, že sa dajú poskladať tak, aby si ich zákazník mohol ľahko odviesť. Za touto inováciou však nie sú vízie Kamprada alebo jeho ľudí, ale konkurenčný tlak a nevraživosť ostatných výrobcov. Tí nútili rôzne zásobovacie firmy, aby bojkotovali sieť IKEA, ktorá si tak musela všetko zabezpečiť sama.
Kampradova inteligencia sa prejavila najmä pri tvorbe organizačnej štruktúry. Vlastníkom IKEA je holandská nadácia, tá je však pod kontrolou Kampradovej rodiny. Niektoré operácie - výrobu či distribúciu - zabezpečujú viaceré holdingové firmy. IKEA má dokonca aj vlastnú pobočku pre oblasť investičného bankovníctva. Napriek viacerým tlakom Kamprad nedovolil uviesť firmu na burzu, pretože sa obával, že by to príliš zasahovalo do rozhodovacieho systému vo firme, ktorý bol práve kľúčom k jej fenomenálnemu rastu.

Miliardový "lacný Jožko"
Koncom 70. rokov sa Kamprad s rodinou presťahoval do Švajčiarska, ktoré mu svojou polohou vyhovuje najmä pri častých cestách po Európe. Napriek tomu, že patrí medzi najväčších boháčov na svete, svojím spôsobom života si vyslúžil prezývku lacný Jožko. Majiteľ niekoľkomiliardového konta ďalej žije v neveľkom dome, jazdí mestskou dopravou a len keď musí, použije vlastné auto - staré Volvo. Je tak sporovlivý, že pri kúpe zeleniny na miestnom trhu čaká vždy do posledných hodín, aby kúpil za čo najnižšiu cenu a aj vlakom jazdí len druhou triedou.
Objavili sa aj klebety, že keď sa ubytuje v hoteli a pochytí ho smäd, aby nemusel platiť sódu z minibaru, vymení ju potom za novú, kúpenú v neďalekej večierke. Napriek tomu aj on sa radí medzi filantropov. Každý z obchodov jeho spoločnosti prispieva na podporu miestneho obyvateľstva, ako aj na rôzne medzinárodné humanitné projekty, medzi nimi aj podporu detí cez UNICEF.

(Zdroje: CNN.com, www.enterpreneurs.about.com, Wikipedia)