StoryEditor

Keď apríl trvá desať mesiacov

18.01.2007, 23:00
V máji začal po Slovensku kolovať vtip, že "ak to júl a august nepokazia, tohtoročná zima bola celkom v pohode". Zmámení abnormálne teplým januárom si už dnes málokto spomenie na to, ako sa vtedy "Ľadová kráľovná" nie a nie pustiť svojho žezla, a ako sme zomierali túžbou po teplých a slnečných dňoch.
V máji začal po Slovensku kolovať vtip, že "ak to júl a august nepokazia, tohtoročná zima bola celkom v pohode". Zmámení abnormálne teplým januárom si už dnes málokto spomenie na to, ako sa vtedy "ľadová kráľovná" nie a nie pustiť svojho žezla, a ako sme zomierali túžbou po teplých a slnečných dňoch.
Jar prišla až v prvej polovici júna, v pätách jej už nedočkavo prešľapovali prudké horúčavy. Tie však po necelých dvoch mesiacoch opäť uvoľnili cestu aprílovému počasiu, ktoré trvá dodnes. Počasie sa správa nenormálne, v poslednom období sa akoby neprirodzene stierajú rozdiely medzi ročnými obdobiami - inými slovami, apríl už trvá akosi pridlho. "Počasie je abnormálne teplé od septembra," pripomína meteorológ Pavel Faško.

V začarovanom kruhu
V ostatných rokoch sa toľko hovorilo o globálnom otepľovaní a vyvinulo sa toľko rôznych a často protirečivých scenárov vývoja, že ľudia akosi otupeli vo vnímaní týchto hrozieb. Po minuloročnej zime, ktorá sa zdala extrémne studená paradoxne len preto, lebo bola úplne normálna, dokonca vzrástli pochybnosti, či globálne otepľovanie nie je len výmyslom radikálnych environmentalistov. Optimizmus však už nie je namieste.
Tohtoročná mimoriadne teplá zima poukazuje na negatívne dôsledky ľudskej expanzie. Emisie oxidu uhličitého nahromadené v atmosfére zabraňujú prebytočnému teplu zo Zeme unikať do vesmíru, čím sa zemský povrch zohrieva. Zrážky, ak sa objavia, padajú v tekutej forme, a keďže chýba sneh, vzduchové masy sa nemajú od čoho ochladzovať a slnečné lúče od čoho odrážať.
Vzniká tak začarovaný kruh tepla, zem nepokrytá snehom sa cez deň zohrieva čoraz viac a keďže noci sa skracujú, je už v súčasnosti pravdepodobnejšie, že teplé počasie zotrvá až do ďalšej zimy, ako to, že by sa ešte malo ochladiť. Sneh totiž teraz nie je ani na severe Európy, ani v oblastiach kontinentálneho Ruska, odkiaľ sa k nám obvykle dostáva chladný vzduch.

Rekord za rekordom
Znepokojujúce pritom nie sú jednorazové extrémne teplotné výkyvy, meteorológov skôr trápia dlhodobé trendy. Podľa Fašku padajú teplotné rekordy akosi pričasto. Napríklad 10. januára zaznamenala stanica v Hurbanove rekordných 16,5 stupňa Celzia - paradoxne, historické tabuľky sa kvôli teplotnému rekordu (14 stupňov Celzia) prepisovali iba pred dvoma rokmi. Interval rekordov sa pritom skracuje: 13,6 stupňa Celzia sa k 10. januáru vzťahovalo ako unikát ešte od roku 1998.
Faško upozorňuje na ďalšiu dôležitú vec. Otepľovanie nie je záležitosťou posledného desaťročia, tieto procesy bolo možné pozorovať už v 90., ba dokonca 80. rokoch. V minulosti však teplotné rekordy v zime, keď sú výkyvy teploty oveľa výraznejšie ako v lete, padli v jednom, maximálne v dvoch dňoch - potom nasledovalo obdobie relatívne chladnejšieho počasia.
Dnes badať posun od tohto trendu. Za šesť dní od 10. do 15. januára bol historický teplotný rekord prekonaný päťkrát. "Keď by mala byť zima najväčšia, tá zima chýba, naopak, akoby sa nepríjemne rozptyľovala do dlhšieho časového obdobia," dodáva meteorológ.

"Večný" ľad sa stráca
Zemský klimatický systém je veľmi komplikovaný a komplexný, pričom sa každoročne menia vstupné dáta, ako napríklad zasnežená a zaľadnená plocha zemského a morského povrchu. Preto sa aj neustále menia a vyvíjajú teórie, ktorými sa vedci snažia tieto deje opísať a predvídať, pričom je ťažké robiť jednoznačné závery či predpovede. Je však isté: Ak sa do tohto systému dostane viac energie, napríklad vo forme "energetického odpadu" produkovaného ľuďmi, musí sa to zákonite nejako prejaviť. "Ono sa to dnes ešte dosť zle definuje, pretože nie sú úplne jasné všetky dôsledky globálneho otepľovania v jednotlivých väzbách v podsystémoch tohto systému. V každom prípade, pridanie energie do systému narušuje jeho rovnováhu," vysvetľuje Faško.
Teplota morí a oceánov stúpa, čo má za následok roztápanie "večného" ľadu v arktických vodách. Mení sa tým charakter povrchu polárnych morí, čo bude urýchľovať ďalšie otepľovanie. Že vývoj nemožno určiť jednoznačne, demonštruje Faško na istej teórii - podľa nej sa roztápaním morských ľadovcov zvýši vyparovanie z morí a následne vlhkosť vzduchu v polárnych oblastiach. To by mohlo spôsobiť viac zrážok, ktoré, ak by vo forme snehu dopadli na pevninu, by mohli teoreticky ústup ľadovcov zastaviť, a následne spomaliť, či dokonca zvrátiť globálne otepľovanie.

Cui bono?
Otepľovanie má svoje nesporné krátkodobé ekonomické výhody. Podľa komoditného analytika Marcela Vlnu je nezvyčajné teplo na severnej pologuli jedným z faktorov, pre ktorý klesá cena ropy i ropných produktov, ako sú napríklad vykurovací olej či nafta. Pokles cien energetických komodít nahráva ekonomike, úspory však môžu vzniknúť aj v iných oblastiach - pri údržbe ciest alebo vďaka zníženej havarijnosti na suchých cestách.
Profitujú na tom najmä USA, ktoré sú energeticky najnáročnejšou krajinou na svete. Spojené štáty sú pritom najväčším producentom takzvaných skleníkových plynov - až sa vynára otázka, či to nerobia naschvál. "Spojitosť medzi škodlivými emisiami a globálnym otepľovaním však ešte nebola preukázaná," upozorňuje Vlna.
Ako dodáva, s nedávnym víťazstvom demokratov v americkom Kongrese možno očakávať posun k "zelenším" alternatívam v krajine, aj keď napríklad podpis tzv. Kjótskeho protokolu o znižovaní emisií skleníkových plynov nefiguruje v agende demokratov, rovnako ako u republikánov. Kým Európska komisia stavila na systém emisných kvót a regulácií, v USA cesta k environmentálne priateľskejšiemu spôsobu života pôjde pravdepodobne cez rôzne daňové úľavy, napríklad pre biopalivá.
Zdá sa, že okrem strát, ktoré pre nedostatok snehu a teplo môžu zaznamenať prevádzkovatelia lyžiarskych vlekov, z krátkodobého ekonomického hľadiska niet negatívneho vplyvu teplého počasia.

Tí, čo prídu po nás
Z dlhodobého hľadiska však prevažujú hrozby: v dôsledku otepľovania sa zrýchli kolobeh vody v prírode a hrozia čoraz častejšie záplavy, po zvýšení hladiny morí sa niektoré územia stratia nadobro. Naopak, inde prídu veľké suchá, začnú sa premnožovať škodce. Príkladom je pásavka zemiaková, ktorej stavy minuloročná zima výrazne zredukovala, v tomto roku sa však farmári "majú na čo tešiť." Pôda, na ktorej bude stále niečo rásť, sa bez prirodzeného zimného odpočinku rýchlo vyčerpá. Zvýši sa potreba umelých hnojív a pesticídov.
V prírode sa začnú presadzovať cudzokrajné druhy na úkor domácej flóry i fauny. Tento proces sa už začal, ale ešte sa zrýchli a pôvodné ekosystémy sa narušia, aj keď zatiaľ nie je isté, do akej miery nás to ovplyvní. Ľudia by si však z posledného vývoja mali brať ponaučenie. Pritom nejde o veci, ktoré sa prejavia až v budúcej generácii, naopak, zmeny sa zrýchľujú a ešte za nášho života sa svet môže pretvoriť na nepoznanie.
Na druhej strane, aj keby na svete okamžite nastala redukcia tvorby skleníkových plynov - čo je podľa meteorológa Faška dosť nepravdepodobný scenár - pozitívny vplyv by sa zrejme prejavil až po niekoľkých desaťročiach. Každý z nás by preto mal začať hrozby zmeny klímy považovať za svoj problém a začať od seba, od spôsobu, ako žijeme.
Minimum, čo môžeme spraviť, je podľa Fašku nesnažiť sa plytvať. "Šetriť s energiou sa určite dá. Mnohí ľudia žijú nad pomery, spotrebúvajú viac energie ako naozaj potrebujú." Netreba teda veľké obete. Stačí, aby si každý z nás bol plne vedomý, že aj po nás prídu ďalšie generácie...
01 - Modified: 2003-04-23 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Nové pravidlá hry na moskovskej burze
menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/vikend, menuAlias = vikend, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
03. február 2023 04:40