Na rozdiel od Rumunov Estónsko pre Európsku menovú úniu záťažou nebude, naopak, môže dodať Bruselu politickú kredibilitu už tým, že napriek komplikáciám eurozóna v rozširovaní pokračuje. Plus je to popri všetkom tom juhoeurópskom marazme a úvahách, či radšej neprihodiť pár miliárd aj Portugalsku (aby nedopadlo ako Grécko) signál, že aspoň niektoré ekonomicky slabšie krajiny Európskej únie krízu zvládajú. Nemci sú však zjavne unavení. A to nielen z nezodpovednosti gréckych elít či vysokých úrokov, ktoré trhy Aténam na ďalšie pôžičky ponúkajú.
Pred ďalším rozširovaním eurozóny si budú chcieť Nemci pravdepodobne vyjasniť dve záležitosti. Tou prvou je vzťah s Francúzmi, ktorý stagnuje. Môžeme len špekulovať, do akej miery nefunguje chémia medzi Sarkozym a Merkelovou, prípadne, či Berlín čoraz častejšie ignoruje Paríž pre priepastné rozdiely v ekonomikách oboch krajín. K zmiereniu postojov by malo prísť, pretože Francúzsko, na rozdiel od Nemecka, stále dokáže premosťovať záujmy severu a juhu Európskej únie. Napätie medzi Aténami a Berlínom ukazuje, že Nemcom táto vlastnosť akosi chýba.
Po druhé, Berlín by mal opustiť myšlienky na vylúčenie "nestíhajúcich“ krajín z eurozóny. Politicky by to bolo fiasko naprieč celou EÚ, pretože finančné problémy vylúčenej krajiny, ktorá by zároveň ostala jej súčasťou, by mali dominový efekt. Ak je cestou užšia integrácia, tak jej musí predchádzať intenzívnejšia komunikácia. To, že Gréci dokázali Európsku komisiu tak dlho klamať, je jasným dôkazom, že kanály medzi členskými štátmi a Bruselom nefungujú. Šestnásť rozdielnych národov eurozóny má šestnásť rozdielnych ekonomických kultúr, a preto bude komplikované presadiť myšlienku jednotnej európskej ekonomickej politiky.
Pravdou však je, že ak sa integračný proces v tejto oblasti nezrýchli, prídu ďalšie Grécka, pretože politici budú vždy uprednostňovať národné záujmy pred európskymi, krátkodobé riešenia pred dlhodobejšími. Ak ťažko skúšaní Maďari hovoria o "ekonomickej železnej opone“ v rámci EÚ a štáty toho istého bloku sa už dlhé mesiace nevedia dohodnúť ani na smernici o hedgeových fondoch ani na dani pre banky, je to signál pre Nemcov. Tí jednoducho musia vystúpiť z izolacionistického tieňa a prevziať vedenie. Inak sa bude nervozita prehlbovať.
Týždne sa medituje o tom, prečo nepomôcť členskej krajine, ktorá navyše už s reformami začala, sumou, ktorá je len zlomkom z toho, čo sa dalo na vrchole krízy bez mihnutia oka bankám. Ak je pravdou to, že grécka kríza podrýva stabilitu eura (a preto sú Nemci ochotní zmeniť svoj doteraz odmietavý postoj), prečo sa nehovorí o vzťahu euro - libra? Obidve globálne meny sú si navzájom aj konkurenciou, pričom Briti cez svojich zástupcov v Euróspkej komisii a parlamente významne ovplyvňujú to, čo sa bude diať v štátoch eurozóny, a teda aj silu eura. Brusel sa nachádza v trochu paradoxnej situácii, pretože musí brať do úvahy požiadavky napriek kríze silného Anglicka, pričom národné elity európskej monetárnej únie sa často správajú tak, ako by euro ani neexistovalo. Potom sa všetci čudujú, že euro je nestabilné a slabne.
Ekonomickú koordináciu eurozóny by mala načrtnúť Európska centrálna banka, kde sú najlepšie expertné tímy, ktoré sa osvedčili aj počas posledných dvoch rokov.
Či už to bude Európsky menový fond aj s varovnými mechanizmami, alebo nejaký iný orgán, mal by slúžiť iba záujmom únie (Medzinárodný menový fond túto požiadavku nespĺňa). Grécko nie je celá EÚ, aj keď na serióznosti nám teraz nepridáva.
Stačí však letmý pohľad na deficity za morom či kanálom a nádej, že Nemci a Holanďania inšpirujú k rozpočtovej disciplíne popri integrovaní ekonomických politík aj ostatné štáty, aby sa bežný Európan prestal bičovať.
Milan Šebo
spravodajca World Business Press Online v Londýne