Hlavným predstaviteľom vyšších územných celkov je predseda. Stále sa však stretávame na volebných paneloch s pomenovaním župan.
Nie tak dávno bola verejnosť svedkom doslova honby na čarodejnice za nespisovné používanie slovenského jazyka a snahou tieto prejavy finančne pokutovať. Kde sú všetci tí snaživci, keď sa teraz používajú nesprávne výrazy takmer na každom kroku?
Nemám nič proti používaniu tohto slova, ktoré má na našom území historické korene. Ale k tomuto slovu patrí aj pomenovanie župa. A to je kameň úrazu. Niektorí naši politickí predstavitelia sa domnievajú, že je to maďarské pomenovanie častí nášho územia, ktoré bolo kedysi súčasťou Uhorska.
Pomenovanie župa či župan v maďarčine nikdy neexistovalo, neexistuje a žiaden Maďar mu nerozumie. Tí, ktorí o tom stále pochybujú, nech sa radšej poradia s odborníkmi na túto problematiku.
Na našom území boli župy oficiálne zavedené počas existencie prvej Československej republiky od 1. januára 1923 a nahradili dovtedajšie menšie územné celky z čias Uhorska nazývané stolice. Tento názov používali aj štúrovci, ktorí zaviedli do jazyka slovo župan ako slovenský variant maďarského slova išpán. A toto slovo je zase maďarský variant pôvodného slova špán, ktoré bolo používané už v ranom stredoveku.
Za čias Uhorska bolo naše územie rozdelené na 21 stolíc, ako napríklad Gemer, Spiš, Abov a podobne. Po roku 1923 vzniklo na území Slovenska šesť žúp: Bratislavská, Nitrianska, Považská, Zvolenská, Podtatranská a Košická. Toto usporiadanie existovalo do roku 1928, keď začalo platiť krajinské usporiadanie a vznikli tzv. krajiny, alebo po česky země, a Slovensko bolo jednou zo štyroch krajín ako celok.
Pomenovanie župa sa obnovilo počas existencie slovenského štátu, keď bola krajina rozdelená na Bratislavskú, Trenčiansku, Nitriansku, Tatranskú, Pohronskú a Šarišsko-zemplínsku župu. Povojnový vývoj je azda už väčšine čitateľov známy.
Súčasné rozdelenie krajiny vo vertikálnom členení je úplný nezmysel a nemá nič spoločné s akýmkoľvek predchádzajúcim historickým členením krajiny. Je to len snaha rozdeliť územie obývané maďarským obyvateľstvom na viacero celkov. Takýmto nezmyslom sa môžu v súčasnosti ešte pochváliť Rumuni, ktorí tiež riešia tento „problém“. Stačí sa pozrieť na viaceré európske krajiny, ktorých územia sú členené na historické celky, či sú to poľské vojvodstvá, rakúske Bundesländer, švajčiarske kantóny, a tak by sa dalo pokračovať.
Podľa môjho názoru by bolo najrozumnejšie a aj veľmi prospešné vo vzťahu k výrazným úsporám v štátnom rozpočte zrušiť súčasné vyššie územné celky a ich kompetencie presunúť na okresy. No a čo sa týka okresov, tých je tiež na túto malú krajinu priveľa, a síce až 79. Len na porovnanie, Česká republika má 83 okresov, ale dvojnásobný počet obyvateľstva i dvojnásobnú rozlohu v porovnaní so Slovenskom. Určite by nám stačilo 21 okresov, ktoré by kopírovali niekdajšie stolice. A určite by nám potom stačilo, keby každý z týchto okresov bol zastúpený v parlamente Slovenskej republiky dvoma poslancami.
To by sme sa čudovali, koľko by sme ušetrili financií zo štátneho rozpočtu. Len by vznikol obrovský problém, čo budú robiť tí prepustení a zbytoční úradníci, ktorí si už za tie dlhé roky zvykli byť takí dôležití. A kam by upratala víťazná politická strana všetkých svojich straníckych prívržencov po vyhratých voľbách?
Je však už najvyšší čas spraviť poriadok v tejto krajine, začať šetriť a vytvoriť pre ľudí legislatívne podmienky na podnikanie v tom pravom zmysle slova. Pretože len súkromný sektor môže vytvárať hodnoty, štátny úradník vrátane župana a jeho celej administratívy je len zbytočnou záťažou pre štátny rozpočet.
Peter Michalka, autor pracoval v zahraničnom obchode