Moja prababka sa narodila v roku 1900 a zomrela v roku 1991. Počas svojho života bola občiankou piatich štátov a dokonca štyri roky žila aj bez štátneho občianstva. Na prvý pohľad sa zdá, že musela byť veľkou cestovateľkou a dobrodruhom.
V skutočnosti celý svoj život prežila v dvoch dedinách neďaleko Dunajskej Stredy. Také bolo dvadsiate storočie v strednej Európe – dve svetové vojny, rôzne politické dohody, ktoré menili hranice v strednej Európe. Prababka a státisíce ďalších sa o zmene vždy iba dopočuli a následne sa tomu snažili svoj život prispôsobiť.
Moja generácia vyrastala vo federatívnej Československej republike, kde od roku 1968 boli práva menšín garantované ústavným zákonom. Bola to snaha komunistickej strany na princípe kolektívnych práv pre národnostné menšiny konsolidovať národnostné vzťahy a vytvoriť tak právny rámec zmierenia medzi slovenským národom a menšinami.
Počas mojich študentských čias v Bratislave sme často zažívali napomínanie cudzích ľudí, keď nás počuli rozprávať sa medzi sebou po maďarsky. Komentáre typu: „na Slovensku po slovensky“ boli časté. Človek nemohol prežiť mladosť bez toho, aby nezažil nejakú formu (príbeh) psychickej alebo aj fyzickej atrocity len kvôli tomu, že bol Maďar. Bol to vždy latentný nacionalizmus, ktorý prelínal medziľudské vzťahy.
Dnes v XXI. storočí mal byť nacionalizmus už minulosťou, ale nie je. Dlhé roky navštevujem slovenské štadióny, kde pravidelne počuť nadávky proti Maďarom, akoby to bolo folklórnou časťou slovenského futbalu. Bol som na štadióne, kde tisíce ľudí vykrikovali slová „maďarské“ a druhá časť odpovedala „k…..y.“
Potom nasledovalo „bi a bi, bi Maďara do hlavy.“ Deti to skandovali tiež, ale to čo je pre nich dnes iba zábava, sa môže stať v dospelosti ideológiou. Často, keď sa o tom rozprávame, mne vyčítajú, že fanúšikovia DAC-u spievajú maďarskú hymnu.
Aj preto sme spustili kampaň: Identita nie je provokácia. Chceme vysvetliť, že nacionálna neznášanlivosť sa nerovná identite, lebo neznášanlivosť je namierená voči iným a identita zas hovorí o sebe.
Keď nevieme tolerovať identitu, začíname sa neznášať. Myslím si, že budeme úspešní, ak sa k tejto snahe pridajú aj Slováci, ktorí nás chápu a sú pyšní na dejiny moderného Slovenska, veď vo väčšine sú práve oni.