Pripomínať si tradície je určite potrebné, ak sú ovšem dobré a dá sa na ne nadväzovať aj dnes. Tradícia Cyrila a Metoda k nim určite patrí, pretože boli nositeľmi vzdelanosti, pokroku a snahy o to, aby naši predkovia boli súčasťou medzinárodného spoločenstva.
Nie je ťažké domyslieť si, akú zvesť by nám Cyril a Metod priniesli dnes, ak by nám prišli poradiť čo s našou ekonomikou: nenechajte ju chátrať a robte všetko pre to, aby ste ju zveľadili pre budúce generácie. Áno, presne tu je problém. Momentom vstupu Slovenska do EÚ sa skončili všetky naše snahy o modernizáciu krajiny. A odvtedy nerobíme prakticky nič. Popredbiehali nás aj krajiny, ktoré nie tak dávno za nami zaostávali. To v plnej miere platí aj o ekonomike. Len za posledný mesiac sme dostali tri vysvedčenia, ktoré nám svorne uložili nedostatočnú.
Ešte 2. júna zverejnila OECD svoje prvé hodnotenie podnikateľských ekosystémov v 38 členských krajinách. A výsledky pre Slovensko sú, žiaľ, alarmujúce. Z hľadiska kvality podnikateľského prostredia sme skončili na chvoste rebríčka. Z 10 kľúčových oblastí sme až v ôsmich prípadoch patrili do poslednej štvrtiny. V troch oblastiach sme dokonca medzi tromi najhoršími. Len v dvoch ukazovateľoch sme sa dostali do tretej desiatky – na 26. a 22. miesto. Ak by sme výsledky premenili na celkový rebríček, Slovensko by sa pohybovalo okolo 30. priečky z 38.
O dva týždne neskôr prišlo potvrdenie tohto nelichotivého hodnotenia z iného zdroja. Podľa najnovšieho rebríčka konkurencieschopnosti, ktorý 17. júna zverejnil švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu, sme sa prepadli na 63. miesto zo 69 hodnotených krajín. Ešte v roku 2021 sme boli na 50. priečke, no už štvrtý rok za sebou klesáme. Na porovnanie, Česká republika je na 25. mieste – takmer o 40 priečok vyššie. Rebríček odráža naše štrukturálne problémy: spomaľujúci sa hospodársky rast, vysoké ceny energií, nedostatok pracovnej sily a neefektívne verejné financie.
A verejných financií sa týka tretie „vysvedčenie“, ktoré je rovnako nepriaznivé ako predchádzajúce dve. V spolupráci s Liberálnym inštitútom z Českej republiky sme vypočítali Deň daňovej slobody, teda symbolický dátum, keď prestávame podnikať a pracovať na pokrytie všetkých verejných výdavkov a obrazne začíname zarábať na seba. Kým Česi „pracujú na štát“ do 1. júna, my máme deň daňovej slobody až 26. júna, čo je o 25 dní neskôr ako v Česku. A porovnanie s EÚ? V EÚ má neskorší Deň daňovej slobody len desať krajín, z čoho vyplýva, že naše verejné výdavky sú v porovnaní s výkonnosťou ekonomiky príliš vysoké a zaťažujú občanov aj ekonomiku.
Čo s tým? Najprv musí vláda prestať tieto signály vnímať ako útoky na našu štátnosť. Sú to cenné informácie odhaľujúce naše slabé miesta a ukazujúce cestu k zlepšeniu. A najmä o tom mali byť slávnostné príhovory na Devíne: že v duchu najlepších tradícií Cyrila a Metoda si vyhrnieme rukávy a ideme zásadne zatraktívniť podmienky na podnikanie u nás, zreformovať verejné financie a zmodernizovať celý verejný sektor.