Autor je predsedom Inštitútu Ssobody podnikania a tieňovým ministrom hospodárstva SaS
Udalosťou posledných dní je nesporne zverejnenie novej Národnej bezpečnostnej stratégie USA. Bude mať na dlhé roky zásadný dosah aj na Slovensko ako členskú krajinu EÚ a NATO. Dôvod je zrejmý už pri zbežnom pohľade na dokument. Z celkového počtu 28 strán je Európe venovaných 2,5 strany, presne 870 slov z 9 474, teda 9,18 percenta.
Ázii je pritom venovaných takmer až šesť strán, pričom pasáže o Ázii sú v dokumente predradené pred časť zaoberajúcu sa Európou. Aj tento nepomer je veľavravným dôkazom o zrejmom odklone USA od Európy a o poklese významu transatlantického spojenectva USA a Európy v očiach súčasnej americkej administratívy.
Z ekonomického hľadiska to signalizuje, že Európa je pre USA čoraz viac periférnym partnerom pri presadzovaní ich vlastných ekonomických záujmov a že väčší potenciál pre ekonomický rast vidia v iných častiach sveta, najmä v Ázii. Menšia americká angažovanosť v takých oblastiach, ako sú obchod, investície a obrana, núti EÚ prehodnotiť svoju závislosť od transatlantických väzieb.
Nová americká bezpečnostná stratégia zdôrazňuje záväzok členských krajín NATO zvýšiť výdavky na obranu z dvoch na päť percent HDP, čo má posilniť spoločnú obranu, ale zároveň presúva ťarchu na európskych spojencov. Ďalej stratégia Európu vyzýva, aby spolu s Japonskom, Kóreou a inými krajinami prijala obchodné opatrenia, ktoré pomôžu „vyvážiť“ čínsku ekonomiku smerom k domácej spotrebe, pretože Európa ako exportný región nemôže absorbovať čínske prebytky sama.
Dokument tiež hovorí o spoločnom využití európskych čistých zahraničných aktív na investície v oblastiach, ako sú kritické materiály v krajinách globálneho Juhu vrátane Afriky. USA navyše zdôrazňujú potrebu deregulácie pre zvýšenie konkurencieschopnosti, čo implicitne kritizuje „európsky“ model založený na prílišnej regulácii.
Tieto tvrdenia budú mať pre Európu významné dôsledky, tak pozitívne, ako aj negatívne. Majú potenciál posunúť európske krajiny smerom k väčšej samostatnosti, ale za cenu vyšších nákladov a možného spomalenia rastu HDP. Zvýšenie výdavkov na obranu na päť percent HDP by mohlo zaťažiť európske rozpočty o stovky miliárd eur ročne, čo by obmedzilo investície do infraštruktúry, nových technológií či sociálneho systému.
Reálne hrozí aj riziko prehĺbenia fiškálnych nerovností medzi bohatšími krajinami ako Nemecko a chudobnejšími krajinami vrátane Slovenska. Obchodné tlaky na „vyvažovanie“ vzťahov voči Číne môžu viesť až k uvaleniu amerických ciel na európske vývozy, ak EÚ neprispôsobí svoju obchodnú politiku, čo by oslabilo európsky export a zvýšilo ceny pre spotrebiteľov.
Čo z toho všetkého vyplýva? Ak chce Európa partnerstvo s USA aj s ich „novým“ videním sveta, musí si ho v očiach americkej administratívy zaslúžiť. Zvýšením vlastných obranných výdavkov, aktívnym prispievaním k spoločným ekonomickým cieľom v oblasti obchodu a v neposlednom rade dereguláciou s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť.
Ak partnerstvo takto definované USA v Európe nebudeme chcieť, musíme byť dostatočne silní sami, bez USA. Pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku, závislú od automotive a strojárstva, to znamená aktívne prispievať najmä k posilňovaniu konkurencieschopnosti. Len tak zabezpečíme ekonomickú slobodu a prosperitu v novom multipolárnom svete.
