Kto sú zástupcovia zamestnancov?
Za zástupcov zamestnancov sa podľa Zákonníka práce považuje príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Výlučne v oblasti ochrany práce pôsobia zástupcovia zamestnancov pre BOZP.
Za odborovú organizáciu sa považuje občianske združenie, ktoré vzniká na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Odborové organizácie ako právnické osoby vznikajú na základe návrhu na evidenciu odborovej organizácie na ministerstve vnútra. Takýto návrh môžu podávať najmenej traja zamestnanci, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov. Odborová organizácia má vo svojich stanovách určené, kto môže byť jej členom, aké má orgány a ktoré orgány konajú v jej mene.
Zamestnanecká rada je orgánom, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa a môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov. U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej päť zamestnancov, môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Právo voliť členov zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka majú všetci zamestnanci zamestnávateľa, ak u zamestnávateľa pracujú najmenej tri mesiace. Právo byť volený za člena zamestnaneckej rady alebo za zamestnaneckého dôverníka má každý zamestnanec zamestnávateľa starší ako 18 rokov, ktorý je bezúhonný, nie je blízkou osobou zamestnávateľa a pracuje u zamestnávateľa najmenej tri mesiace.
Musia byť u každého zamestnávateľa odbory?
Často sa možno stretnúť s názorom, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby u neho pôsobili zástupcovia zamestnancov. Pravda je taká, že zamestnanci majú právo založiť si odborovú organizáciu alebo zvoliť si zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka. Je to ich právo, nie povinnosť. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečovať pôsobenie zástupcov zamestnancov na svojich pracoviskách. Podľa Zákonníka práce však zamestnávateľ musí umožniť zástupcom zamestnancov pôsobenie na svojich pracoviskách. Musí im vytvoriť základné podmienky, aby mohli fungovať, napríklad zabezpečiť miestnosť.
Aké sú úlohy zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa?
Zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom zástupcov zamestnancov na utváraní pracovných podmienok, a to spolurozhodovaním, prerokovaním, právom na informácie a kontrolnou činnosťou. Zákonník práce vo svojich ustanoveniach vymedzuje úlohy zástupcov zamestnancov. Napríklad zástupcovia zamestnancov musia súhlasiť s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom u zamestnávateľa. Musia tiež prerokovať výpoveď, ktorú chce dať zamestnancovi zamestnávateľ, majú právo kontrolovať, či sa dodržiavajú pracovnoprávne predpisy u zamestnávateľa, majú právo na informácie týkajúce sa hospodárskej a finančnej situácie zamestnávateľa.
Môže nastať situácia, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, ale sú tam viaceré odborové organizácie, prípadne pôsobí popri sebe zamestnanecká rada a odborová organizácia. V tomto prípade patrí odborovej organizácii právo na spolurozhodovanie, na kontrolnú činnosť a na informácie a zamestnaneckej rade patrí právo na prerokovanie a na informácie.
Čo je to kolektívne vyjednávanie? Kto uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu?
Právo kolektívne vyjednávať má iba odborová organizácia. Kolektívne vyjednávanie sa riadi zákonom č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Len odborová organizácia zastúpená odborovým orgánom (nie zamestnanecká rada) môže so zamestnávateľom uzatvárať podnikovú kolektívnu zmluvu.
Príslušný odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom podnikovú kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky, podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľom na jednej strane a zamestnancami a odborovými organizáciám na druhej strane. Kolektívna zmluva však môže upravovať len také podmienky, ktoré sú výhodnejšie ako v Zákonníku práce. Napríklad v podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť dlhšiu dovolenku a vyššiu minimálnu mzdu.
Často sa stáva, že odborové organizácie sa nedohodli na kolektívnej zmluve, čím sa zablokovalo ďalšie kolektívne vyjednávanie. Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní (zákon č. 328/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 9. 2007) sa pokúsila tento problém vyriešiť. Ak sa partneri nedohodnú, vzniká spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy, ktorý rieši rozhodca. Ak sa na osobe rozhodcu strany nedohodnú, na žiadosť ktorejkoľvek z nich ho určí ministerstvo práce. Rozhodca vydá doklad, ktorý dáva odborovej organizácii právo rokovať a uzatvárať kolektívnu zmluvu.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní počíta aj s iným riešením. Ak sa odborové organizácie nedohodnú na kolektívnej zmluve, zamestnávateľ môže podpísať kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie. Právo zamestnávateľa rozhodnúť sa uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou, ktorá má najväčší počet členov, ak sa odborové organizácie nedohodli na spoločnom postupe, zaviedla spomínaná novela zákona o kolektívnom vyjednávaní
Kedy môžu zamestnanci štrajkovať?
Štrajk je starým a veľmi často používaným nástrojom presadzovania sociálnych a ekonomických záujmov zamestnancov. Právo na štrajk zaručuje článok 37 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ústava podmienky uplatnenia práva na štrajk ponecháva na zákon. Podmienky realizácie práva na štrajk zatiaľ upravuje len zákon o kolektívnom vyjednávaní. Tento zákon však hovorí len o práve na štrajk v prípade kolektívneho sporu o uzatvorenie kolektívnej zmluvy. To znamená, že ak sa odborári a zamestnávateľ nedohodnú na podnikovej kolektívnej zmluve, vzniká spor o uzatvorenie kolektívnej zmluvy. Zmluvné strany sa môžu obrátiť na sprostredkovateľa, ktorý im navrhne riešenie ich sporu. Ak nesúhlasia s jeho návrhom, môžu sa obrátiť na rozhodcu, ktorý vydá rozhodnutie, ktorým sa rozhodne o uzatvorení kolektívnej zmluvy. Ak sa zmluvné strany rozhodnú, že nechcú riešiť spor pred rozhodcom, môže po konaní pred sprostredkovateľom zamestnávateľ vyhlásiť výluku alebo odbory štrajk. Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní štrajk vyhlasuje odborový orgán, ak s vyhlásením štrajku súhlasí nadpolovičná väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má táto kolektívna zmluva týkať. Na hlasovaní sa musí zúčastniť aspoň nadpolovičná väčšina zo všetkých zamestnancov (tzv. dohodári sa nezapočítavajú a nehlasujú).
Môžu existovať dva druhy štrajkov -- štrajk zákonom upravený (zákonom o kolektívnom vyjednávaní) a štrajk zákonom neupravený (Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na štrajk). Právo na štrajk ako nástroj riešenia možno využiť v prípade akýchkoľvek nezrovnalostí, rozporov, ktoré vzniknú medzi zamestnávateľmi a zamestnancami (odborovými organizáciami), nielen v prípade kolektívneho sporu o uzatvorenie kolektívnej zmluvy podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní. Napríklad by bolo možné štrajkovať za zvýšenie miezd zamestnancov alebo zlepšenie pracovných podmienok.
Ako sú zástupcovia zamestnancov chránení?
Zástupcovia zamestnancov nesmú byť za plnenie úloh vyplývajúcich z výkonu svojej funkcie zamestnávateľom znevýhodňovaní ani inak postihovaní. Preto sú zástupcovia zamestnancov v čase ich funkčného obdobia a počas jedného roka po skončení ich funkčného obdobia chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať, vrátane skončenia pracovného pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.
Zamestnávateľ môže dať odborárovi, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj situácia, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal (tento súhlas môže použiť len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia). Ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť takýto súhlas, sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné. Ochrana zástupcov zamestnancov však nie je absolútna. Čo keď zástupca zamestnancov podá návrh na súd, že jeho pracovný pomer sa skončil neplatne, lebo zástupcovia zamestnancov nedali súhlas? Ak sú ostatné podmienky (okrem súhlasu) výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore o neplatné skončenie pracovného pomeru zistí, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby takéhoto zamestnanca naďalej zamestnával, sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.
Na aké voľno majú zástupcovia zamestnancov nárok?
Novela Zákonníka práce od septembra zmenila poskytovanie pracovného voľna zástupcom zamestnancov. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, ktorý je zástupcom zamestnancov, pracovné voľno s náhradou mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne, respektíve funkcie člena zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom, alebo zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Ak k takejto dohode nedôjde, zamestnávateľ poskytne zástupcovi zamestnancov pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu:
-- 4 hodiny mesačne najmenej jednému zástupcovi odborového orgánu odborovej organizácie, ktorá má menej ako 50 členov zamestnaných u zamestnávateľa
-- 12 hodín mesačne najmenej jednému zástupcovi odborového orgánu odborovej organizácie, ktorá má 50 a viac členov zamestnaných u zamestnávateľa
-- 16 hodín mesačne najmenej jednému zástupcovi odborového orgánu odborovej organizácie, ktorá má 100 a viac členov zamestnaných u zamestnávateľa
-- 4 hodiny mesačne najmenej jednému členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi.
Zamestnávateľ má však právo skontrolovať, ako zamestnanec využíva toto voľno.
StoryEditor