Nižšia DPH ceny kníh asi nezlacní

Dostupnosť kníh a učebníc by sa mala od januára 2008 zlepšiť preradením kníh zo základnej 19-percentnej do zníženej 10-percentnej sadzby DPH. Návrh novely zákona o DPH z dielne ministerstva kultúry už poslanci Národnej rady posunuli do druhého čítania. Podobne ako pri poklese dane na lieky sa však ceny kníh možno nezmenia, vydavatelia zároveň pochybujú, že by to ovplyvnilo ich predaj.
"Bude to prvé zníženie od roku 1990, takže pre nás vydavateľov je to osvietený krok," hovorí riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ Martin Chovanec. Aj keď sa zníži daň, podľa neho jej aj tak nikto nezatlieska - nikoho to už nezaujíma. Vydavatelia zhodne tvrdia, že v tejto brandži sa už nedá podnikať, lebo zvyšovať ceny sa prakticky nedá a kúpyschopnosť trhu je obmedzená.
"Máme rovnaké náklady ako vydavatelia v západnej Európe, ale ceny sú u nás štvornásobne nižšie, takže tvorba zisku je minimálna. Štát k tomu dopomohol s DPH, ktorou sme na vrchole Európy," dodáva Chovanec.

Zníženie cien len okrajovo
Minister kultúry Marek Maďarič prichádza so zákonom, od ktorého si podľa jeho hovorcu Jozefa Bednára sľubuje okrem zníženej sadzby DPH na knihy najmä rozšírenie a skvalitnenie knižnej ponuky na trhu. Zároveň nevylučuje ani to, že niektorí vydavatelia premietnu úpravu DPH aj do zníženia cien. Podľa Bednára o poklese DPH na knihy rokoval minister kultúry Marek Maďarič i s prezidentom Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenska Alexiusom Austom, ktorý tento zámer jednoznačne privítal. "Návrh vychádza z programového vyhlásenia vlády, ktoré deklaruje, že v oblasti nepriamych daní navrhne zníženie DPH na niektoré tovary a služby, pričom ich okruh sa bude podľa vývoja verejných financií rozširovať. Tento návrh má aj v parlamente podporu koaličných poslancov." Opozícia však tvrdí, že zákon bude mať pre spotrebiteľa nulový efekt. Podľa poslanca KDH Pavla Minárika jeho strana "chce podporovať pôvodnú klasickú literatúru, domácu tvorbu, bibliografické vydania, učebnice. Nie drahé kuchárske knihy, bestsellery, stylové knihy či výpravné publikácie". Podľa opozície ide hlavne o to - podporiť kvalitnú literatúru cielenými grantovými riešeniami. "Aby nezanikali Bagalovia, Szigetiovia a podobné vydavateľstvá. Tohtoročný rozpočet v kultúre bol katastrofálny, k 500 miliónom korún vláda pridala len 50 miliónov. "

Zanedbateľné zníženie
Jedno z najväčších vydavateľstiev na Slovensku Ikar, patriaci do skupiny Verlag Bertelsman, zmeny podľa Márie Leškovej určite privíta. Ako však dodáva, "podľa našich analýz a predpokladov plánovaná zmena v DPH na knihy nebude mať na ich predaj výraznejší vplyv. Pri zohľadnení poklesu DPH a inflácie, zlacnenie neprevýši päť percent, čo je vzhľadom na celkové ceny kníh zanedbateľná suma. Predpokladáme však, že zníženie DPH spomalí rast cien kníh".
Vydavateľstvo by uprednostnilo aj iné formy podpory, domnieva sa, že zníženie DPH nie je od štátu najsprávnejšia podpora knihám a literatúre. Privítalo by napríklad vyššiu podporu pri vydávaní nekomerčnej, nízkonákladovej literatúry, či už pôvodnej tvorby, alebo svetovej klasiky a literárnej moderny. "V tomto roku ministerstvo kultúry na podporu týchto projektov rozdelilo podstatne menej financií ako predtým. Zo strany štátu by sme tiež ocenili intenzívnejšiu podporu čítania medzi školskou mládežou vytváraním školských knižníc. Knižná kultúra by si podľa nášho názoru rozhodne zaslúžila väčšiu pozornosť najmä verejnoprávnych médií."
Vydavateľstvo Ikar z vyše 250 vydávaných titulov ročne dá na trh do desať percent odbornej literatúry. V edícii Pegas vychádzajú napríklad publikácie z oblasti psychológie.

Granty čoraz nižšie
Zástupkyňa vydavateľstva Kalligram Lídia Priklerová považuje zníženie cien o deväť percent za málo podstatné. "Skôr spôsobí problémy v skladoch oddeliť knihy s pôvodnou a novou DPH. Pre nás sú najväčším problém distribútori, ktorých marže dosahujú 40 až 50 percent. Len naši menší partneri majú 35-percentnú maržu." Ceny kníh sú podľa nej už také vysoké, že nemajú kam stúpať a ak, tak len o ročnú infláciu.
Kalligram vydáva ročne 60 i viac titulov a má pomerne úzku klientelu, keďže ponúka viac-menej intelektuálne témy. "Grantov z ministerstva kultúry je čoraz menej, ale vyžaduje sa čoraz viac z vlastných prostriedkov. Pokiaľ pred pár rokmi stačilo päť až 20 percent vlastných zdrojov, teraz je to podstatne viac. Vlády sa menia a nie každá má rovnaký vzťah ku kultúre. Teraz cítime, že vláda sa nielen k nám, ale celkovo ku kultúre správa macošsky."
Niektoré vydavateľstvá už znižujú produkciu i postupne zanikajú. Podľa Priklerovej jedno z nich, Kertész-Bagala, ktoré sídli v ich budove, je toho príkladom.

Kto číta, je úspešnejší
Juraj Heger, riaditeľ vydavateľstva Slovart, k situácii na knižnom trhu dodáva: "Existuje u nás mýtus zlých distribučných spoločností, ktoré na knihách strašne zarábajú. To nie je pravda. Dodávateľský reťazec od vydavateľa k čitateľovi obsahuje všade na svete distribučné spoločnosti a kníhkupectvá. Rabaty, ktoré dostávajú u nás, sú ešte stále nižšie než inde. Druhý mýtus je, že nižšia DPH má spôsobiť zníženie cien kníh. To tiež nie je pravda. Nižšia DPH na knihy nie je vo všetkých krajinách, okrem Dánska, kvôli cenám kníh, ale kvôli tomu, aby štát nekládol prekážky vydávaniu a predaju kníh." To je totiž v záujme štátu.
Podľa Chovanca nižšia DPH na knihy zoberie menšie percento z tržieb kníhkupectiev pre štát. A keďže ľudia pri vyššej dani nemíňajú na knihy viac peňazí a ani s nižšou DPH nebudú míňať menej, je podľa neho väčšia šanca, že kníhkupectvá, ktoré ponúkajú široký sortiment kníh, nezaniknú.
Podľa Hegera sú ceny kníh u nás ešte stále nižšie než vo všetkých okolitých krajinách a budú v budúcnosti naďalej rásť. "Je nelogické, aby román stál v Chorvátsku trojnásobok toho, čo na Slovensku. Náš trh je malý, jazykovo obmedzený a pri menších nákladoch kníh a počte kusov na titul sú jednotkové náklady vyššie než vo väčších krajinách. Ak napriek tomu sú české, poľské alebo maďarské knihy drahšie, je to deformácia, ktorá sa postupne bude vyrovnávať."

Štát najlepší spisovateľ
Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ ročne vydávalo sto až 120 titulov, dnes asi 50. "Keď som hovoril s francúzskymi kolegami, nevedeli si predstaviť, že taký malý trh ako Slovensko má 19-percentnú daň. Aj preto sa na našom trhu robili knihy podľa práve vanúceho politického vetra. A tak vnikli Dzurindove, Snopkove či Slotove knihy. Snopko prihral Bagalovi, Slota Matici slovenskej. Vždy je však vítané, ak sa niečo vydáva, ak sa knižný trh obohacuje. Vznikali knihy podľa zamerania sponzorov - Európska únia, náboženské témy. Vydavateľ Bagala vydával profilovú knihu o Dzurindovi. Takéto knihy sponzori vykúpia a rozdajú ich vo firmách," hovorí už spomínaný riaditeľ vydavateľstva Chovanec.
Aj vynikajúci autori, akým je napríklad Rúfus, dostávajú sedem percent z predaného výtlačku, štát dostáva 14 percent, ako keby bol najlepší spisovateľ. Ak sa dnes predá tisíc kusov, je to úspech. Ale ak chceme aspoň trochu zarobiť, musíme predať päť- až sedemtisíc výtlačkov. Ale nemáme čo vydávať. Nízky náklad znamená vysokú cenu. A tak sa predávajú najlepšie špionážne vojnové publikácie ako Lovci ponoriek a podobne. Ak írsky vydavateľ vynásobí náklady na knihu siedmimi a má "cover price", cenu uvedenú na obale, má zaručený zisk. U nás si 500-korunovú knihu rozoberie distribútor s 50 percentami, štát 19, tlačiareň 29 a vydavateľovi zostane jedno či dve percentá.

Kríza autorov?
Potom však príde autorka, ako je Katarína Gilerová, a jej desaťtisícové náklady sa predávajú ako chlieb. Dvadsaťštyriročná autorka Zuzka Šulajová nazrela do sveta tínedžerov a uspela s 3 500 výtlačkami. Peter Bilý podobne. Podľa Chovanca "starí autori sú vypísaní a mladí sa hrajú a zveľaďujú svoje ego, pričom predajú sto kusov".
Dnes ešte stále existuje pojem kniha v socialistickom poňatí. Ak si chce vydavateľ zabezpečiť čiarový kód, zistí, že jeho titul sa nachádza v kategórii "knihy, tlačoviny, tabak, gramoplatne".
"Akú vážnosť má potom kniha? Nijakú. A s cenou už nemáme kam ísť. Rabat distribútorov je od 40 do 60 percent, a tak vydávame čoraz menej titulov, aby sme neprerobili."
Predaju kníh na Slovensku, paradoxne, pomáhajú aj reťazce, ktoré sú však špecifické. Pokiaľ v Británii Tesco knihy nepredáva, u nás, napríklad keď v Nitre začali kníhkupectvá zanikať, presunul sa predaj kníh práve do regálov Tesca.