Vyšetrenie trvá dve noci, avšak medzitým môžete robiť, čo chcete. Vyskúšať to neváhal šesťdesiatdvaročný Július Kováč. „Ešte predtým, ako som šiel do spánkového štúdia, som navštívil lekára. Najprv mi dali prístroj, ktorý som mal doma napojený počas noci na prste. Lekári potom vyhodnotili výsledky a objednali ma na dve noci do spomínaného laboratória, keďže tam bolo podozrenie na apnoe,“ vysvetľuje Kováč.
Zlatko, chrápeš...
Nepatrí však medzi bežných pacientov, s ktorými sa tam stretávajú. Typickým pacientom v spánkovom laboratóriu je tridsiatnik až štyridsiatnik, ktorý pribral na hmotnosti, výraznejšie chrápe a býva cez deň unavený a ospalý. Okrem toho sa pridružuje aj hrubší krk či zvýšený krvný tlak. Kováč navštívil laboratórium vo vyššom veku, keď jeho žene začalo prekážať hlasné chrápanie.
Prečítajte si aj: Slováci trpia najmä nespavosťou, záchranu hľadajú v tabletkách
Pred spaním ho napojili na snímače v oblasti hlavy, krku, hrudníka a brucha. Tie skúmali mozog, svalstvo očí, brady a nôh. Pozorovali dýchanie v oblasti úst a nosa, nahrávali chrápanie mikrofónom, kontrolovali okysličenie krvi, snímali EKG a pohyby hrudníka a brucha. „Snímače som mal po celom tele. Nalepili mi ich špeciálnym lepidlom, a to aj do vlasov – aby snímali hlavu,“ vysvetľuje Kováč, ktorý sa mohol počas dňa voľne pohybovať a nebol obmedzovaný. „Cez deň ma od všetkého odpojili, išiel som napríklad na kávu mimo areálu nemocnice. Avšak na hlave mi snímače ponechali. Manželka mi preto musela priniesť čiapku, aby som nevyzeral smiešne,“ spomína Kováč.
Dve noci pre zdravie
Počas druhej noci vyšetrenie pokračovalo. „Líhali sme si približne o deviatej večer a lekári so sestričkami nás budili o siedmej ráno,“ približuje procedúru v nemocnici. „Pobyt v spánkovom laboratóriu dopadol dobre a apnoe mi nediagnostikovali,“ hovorí Kováč a s tým, že na odporúčanie doktorov má zmeniť životosprávu a dodržiavať spánkovú hygienu.
„Ak ide o jednoduché chrápanie bez prestávok alebo ľahký nezávažný stupeň obštrukčného spánkového apnoe, v takom prípade sú dôležité kroky v oblasti chudnutia, nekonzumovať alkohol vo večerných hodinách, nebrať lieky na spanie a využívajú sa predovšetkým chirurgické postupy. To znamená operácia v oblasti hrdla a nosa alebo sa používajú ortodontické pomôcky. Tie sa dávajú na jazyk alebo zuby a ťahajú jazyk alebo sánku dopredu a uvoľňujú zadnú časť hrdla,“ hovorí predseda Slovenskej spoločnosti spánkovej medicíny Imrich Mucska.
V prípade, ak by mal Kováč závažnú alebo stredne závažnú formu prerušovaného dýchania v spánku, postup by bol iný. „Používame špeciálne prístroje, ktoré produkujú kontinuálny tlak, ktorý sa vháňa cez hadicu do nosovej masky. Vďaka tomu zostávajú dýchacie cesty uvoľnené,“ vysvetľuje.
Pacienti by, samozrejme, prijali podľa neho radšej nejakú tabletku alebo injekciu, avšak nie je možnosť inej liečby. „Už po pár dňoch pacient zistí, že sa mu vráti spánok, bude sa lepšie cítiť, bude pokojnejší, vyspatý, oddýchnutejší,“ vysvetľuje doktor a dodáva, že aj lekári budú spokojní, lebo nevyriešia len chrápanie, ale aj kardiovaskulárne, metabolické alebo neuropsychiatrické následky. „Predĺžime tak život o päť, osem alebo aj desať rokov,“ vysvetľuje Mucska.