Posúvanie klimatickej hranice má na slovenské vinárstvo, paradoxne, kladný dopad – v posúvaní hraníc pre teplomilné odrody. Tvrdí to Igor Mancel, viceprezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska. Ale toho, že by to slovenských vinohradníkov malo vyhnať v pestovaní vinohradov podstatne na sever, sa nebojí. Slovenské hory sú na to predsa len privysoké.
Z klimatických zmien preto naši vinári a vinohradníci dokážu vyťažiť. Profitujú z nich najmä južné oblasti – začína sa tam dariť aj odrodám, ktoré si vyžadujú vyššie teploty a v minulosti sa pestovali oveľa južnejšie. Práve vďaka tomu sa na Slovensku v tomto období začínajú využívať odrody, na ktorých sa tu pracovalo ešte v 60. rokoch minulého storočia. „Kým sa vypestuje takýto novošľachtenec, trvá to približne 30 – 40 rokov,“ pripomína zaujímavý fakt viceprezident zväzu vinohradníkov.
Napriek určitým pozitívam spojeným s otepľovaním podnebia je vinohradníctvo a vinárstvo stále veľmi rizikovým odvetvím. V prvom rade kvôli nastupujúcim obrovským výkyvom počasia, ktoré majú zdrvujúci dopad na kvalitu úrody. S rýchlymi zmenami počasia si totiž nedokáže poradiť žiadna, aj keby bola ako vyšľachtená, odroda.
Víno ako kultúrna hodnota
Hrozno a víno sú príliš špecifické komodity, než aby sa s nimi dalo naprieč štátmi Európskej únie narábať tak unifikovane, ako napríklad s mäsom či s mliekom. To sú slová generálneho sekretára Asociácie nemeckých vinárov Rudolfa Nickeniga. Ten je práve v týchto dňoch na návšteve medzi slovenskými vinármi. Nickenig je výrazný zástanca tradičných metód spracovania vína a zachovania zavedených pravidiel pri označovaní vín. Tým predovšetkým dokážu podľa neho vinárske spoločnosti v strednej a východnej Európe konkurovať svetovým dovozcom vín, ktorí sa stali skôr priemyselnou výrobou, než formu poľnohospodárskej činnosti s vysokou kultúrnou hodnotou.
Ústup od tradičných odrôd
Vo vinohradníckych oblastiach, či už na Slovensku, či v Nemecku, sa v súčasnosti môže stať, že niektoré odrody typické pre tieto lokality zmiznú. Avšak to, že niektoré zmiznú a iné sa objavia, je typické, tak to bývalo aj v minulosti, pripomínajú vinári. „Niektoré zmizli aj v minulosti, lebo prišla iná móda a trh uprednostnil iné druhy vína, alebo zo sveta dorazili módne vlny. Dnes sú presne z tohto dôvodu na výslní odrody ako Chardonnay či Cabernet Sauvignon,“ zdôrazňuje Nickenig.
Podľa Mancla, ak však na Slovensku prevláda takýto prístup, je to na škodu. „Keď prídu na Slovensko turisti, tí chcú u nás ochutnať hlavne naše vína a niečo, čo je typické pre našu oblasť, chcú spoznať autochtónne odrody, a nie tie, ktoré dostanú hocikde inde.“ S podobným cieľom sa podľa neho pestuje aj agroturistika – zažiť a ochutnať niečo jedinečné, typické pre túto oblasť. „Pre Slovensko to boli odjakživa hlavne odrody Veltlín či Rizling vlašský. V tomto sme dostali veľkú lekciu od rakúskych vinárov, ktorí pozdvihli Veltlínske zelené na vysokú úroveň, pretože sa mu roky venovali a nezavrhli ho na úkor svetových odrôd. Ukázali, že treba zobrať to, čo tu má tradíciu, čo tu má podmienky a na tom treba budovať výrobu aj do budúcna.“
Ako vplýva otepľovanie na vinohradnícku a vinársku výrobu:
– bude sa tu vysádzať čoraz viac odrôd, ktoré nedávajú až toľko cukru, a na čoraz vyšších kopcoch, kde nie je až tak teplo
– v posledných desiatich rokoch spôsobujú vinárom veľké problémy výkyvy teplôt, prejavujúce sa náhlym oteplením v apríli, studeným májom, ľadovcami, či neskorými mrazíkmi, ktoré robia škody v čase kvitnutia vinohradov
– výkyvy teplôt a otepľovanie dovliekli škodcov (žlté octové mušky), ktorí v týchto zemepisných šírkach nikdy neboli, čo je najhoršie, nemajú tu prirodzených nepriateľo, nabodnú bobule hrozna a stane sa z nich ocot – takto vedia znehodnotiť až 30 percent úrody
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
