Proces sceľovania pozemkov má svoj dlhoročný právny základ vytvorený zákonom o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Zároveň je závislý od vykonávacích predpisov, kde kľúčovým z nich je vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. Celú teoretickú konštrukciu dopĺňa ešte metodický pokyn vydaný ministerstvom. Ako problematická nevyznieva procesná časť pozemkových úprav regulujúca priebeh a postupy jednotlivých fáz konania pozemkových úprav.
Náročnosť procesu
Určitú náročnosť predstavuje určenie náhradného pozemku primeraného nielen z hľadiska výmery, ale z hľadiska hodnoty pôvodného pozemku v kombinácii s rešpektovaním pôvodnej výmery. Je to aj napriek tomu, že proces pozemkových úprav pripúšťa v tomto smere určité percentuálne rozpätie pre zmenu hodnoty a aj pre zmenu výmery.
V praxi však počas terénnej obhliadky správny orgán príslušný pre oblasť pozemkových úprav často identifikuje evidentné nesúlady so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností, nesúlad druhov pozemkov oproti stavu evidovanému v katastri nehnuteľností, trvalé porasty na cudzích pozemkoch, trvalú neevidovanú zeleň, ekologické plochy, vetrolamy, biokoridory, močiare a pod., prípadne aj negatívne prvky ako napríklad nelegálne skládky odpadu či nelegálne stavby.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 68% na dočítanie.
Zostáva vám 68% na dočítanie.