Uvidíme na oblohe druhý Mesiac? Príčinou môže byť neobvyklá hviezda

Pozorovatelia južnej oblohy si mohli zhruba od roku 1833 všimnúť veľmi neobvyklý jav. Jedna z hviezd začala postupne zjasňovať. Keď dospela do maxima, prekonala všetky ostatné hviezdy s výnimkou Síria a na nejakú dobu sa stala druhou najjasnejšou hviezdou nočnej oblohy.

Potom mierne poklesla a jej jasnosť kolísala, ale naďalej zostávala jedným z najjasnejších objektov na nebi. Nakoniec sa jej jas znížil natoľko, že prestala byť pozorovateľná voľným okom, ale celý tento proces trval niekoľko desiatok rokov.

Táto hviezda nemá žiadne tradičné meno, a to z jednoduchého dôvodu – leží tak hlboko na južnej oblohe, že bola pre väčšinu pozorovateľov zo severnej pologule nedostupná. Nebola ani súčasťou tradičnej čínskej astronómie.

Výbušná hviezdna udalosť vytvorí na oblohe pohľad, ktorý sa naskytne raz za život

Čínski astronómovia ju zmapovali až začiatkom 17. storočia, keď vytvárali a popisovali asterizmy (skupiny výrazných hviezd) na južnej oblohe. Umiestnili ju spolu s niekoľkými ďalšími hviezdami do asterizmu Haishan nazvaného More a Hory, kde dostala meno Nebeský oltár (Tseen She).

Tiež je známa ako Hǎishānèr, v preklade Druhá hviezda (asterizmu More a hory), prípadne pod názvom Foramen (latinsky Diera, Otvor).

Najčastejšie sa táto hviezda označuje ako éta Carinae. Predtým bola známa aj ako éta Argus, éta Navis alebo éta Roboris Caroli. Je to preto, že hoci sa na oblohe nepohla zo svojho miesta, vystriedala niekoľko súhvezdí.

Nestále súhvezdia

Najprv ležala v súhvezdí Loď Argo (Argo Navis), ktoré bolo zavedené už v staroveku. Roku 1678 anglický astronóm Edmund Halley z časti Lodi Argo vytvoril nové súhvezdie, ktoré nazval Karlov dub (Robur Carolinum) a hviezda éta sa ocitla v ňom. Hoci toto súhvezdie malo byť podľa jeho tvorcu „večnou spomienkou“ na anglického kráľa Karola II., na oblohe vydržalo len asi 75 rokov.

Keď v polovici 18. storočia francúzsky astronóm Nicolas Louis de Lacaille podrobne mapoval hviezdy južnej oblohy, vyslovil nesúhlas s trochu násilne vytvoreným súhvezdím.

Úlohu v tom pravdepodobne hral aj fakt, že za vznikom Karlovho duba stáli Halleyove politické a nacionalistické pohnútky, ktoré by sa podľa väčšiny vedcov nemali na oblohu prenášať. Názor postupne prevzali aj ďalší astronómovia a Karlov dub prestal byť uznávaný ako súhvezdie.

Lacaille zároveň konštatoval, že súhvezdie Loď Argo je príliš veľké a navrhol ho rozdeliť na tri menšie časti: Lodný kýl, Lodná korma a Plachty. Nejakú dobu trvalo, kým sa toto rozdelenie ujalo. Niektorí astronómovia stále považovali Loď Argo za jedno súhvezdie, iní už používali časti navrhnuté Lacaillom.

Definitívne rozriešenie urobila až Medzinárodná astronomická únia, keď v roku 1930 rozdelila celú oblohu na 88 súhvezdí. Medzi nimi už Loď Argo nefiguruje a je rozdelená na vyššie uvedené tri časti.

Hviezda éta sa tak opäť „sťahovala“ a teraz ju nájdeme v súhvezdí Lodného kýlu, latinsky Carina. Aby sme predišli možnému nedorozumeniu, budeme hviezdu v tomto článku vždy označovať ako éta ...