Plánované lety ľudských posádok na Mars počítajú prinajmenšom s deviatimi mesiacmi na cestu k červenej planéte a tromi mesiacmi čakania na najvhodnejšie postavenie Zeme a Marsu pre návrat. Ďalších deväť mesiacov zaberie spiatočný let. Valnú časť tejto doby budú astronauti vystavení radiácii a mikrogravitácii. Čo to môže s ľudským organizmom urobiť, nie je jasné, pretože dvadsaťjeden mesiacov bez prestávky vo vesmíre ešte nikto nestrávil.
Od šesťdesiatych rokov minulého storočia sa pozrelo do kozmu viac ako 550 ľudí. Lety dlhšie ako tristo dní však bežné nie sú. Najdlhší neprerušený pobyt na Medzinárodnej vesmírnej stanici, ktorý podnikli ruskí kozmonauti Oleg Kononenko a Nikolaj Čub, trval „len“ 374 dní.
Nároky cesty na Mars by však pobyt na stanici nesimuloval, ani keby sa pretiahol na dvojnásobok existujúceho rekordu, pretože ISS je zemským magnetickým poľom chránená pred radiáciou slnečného vetra aj kozmického žiarenia. ...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.