Odhaduje sa, že 5 percent Američanov, 8 percent Kanaďanov a 4,3 percenta Nemcov dodržiava vegetariánsku stravu.
Väčšina z nich uvádza ako dôvody svojho vegetariánstva obavy z vplyvu konzumácie mäsa a jeho chovu na životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat.
Na druhej strane vegetariáni v Indii, kde tvoria 30 percent populácie, vo veľkej miere uvádzajú etiku alebo náboženské presvedčenie.
Vegetariáni, ktorí nie sú motivovaní etickými či environmentálnymi problémami, sú namiesto toho motivovaní údajnými zdravotnými výhodami vegetariánstva.
Nedávna metaanalýza publikovaná v časopise Food Science and Nutrition skúmala súvislosť medzi konzumáciou mäsa a depresiou a úzkosťou. Spojenie medzi vegetariánstvom a duševným zdravím je v zdravovede kontroverznou otázkou, pričom štúdie uvádzajú priaznivé aj škodlivé účinky abstinencie mäsa.
Výskumníci preskúmali 20 prác publikovaných v rokoch 2001 až 2020, aby zistili, či existujú rozdiely v depresii a úzkosti medzi ľuďmi, ktorí mäso jedia a ktorí nie.
Našli významnú súvislosť medzi konzumáciou či abstinenciou mäsa a výskytom depresie a úzkosti, pričom u jedincov, ktorí ho jedli, bolo v priemere menej depresie a úzkosti.
Výskumníci však varujú pred pripisovaním kauzálnych vzťahov medzi konzumáciou či abstinenciou mäsa a depresiou alebo úzkosťou, pretože údaje neboli dostatočné na ich preskúmanie.