Vyplýva to z vedeckej štúdie uverejnenej v časopise Plos One, ktorá zhŕňa výskum stovky rokov starých zvyškov stolice vykopanej na miestach starých latrín. Tím okolo Martina Söa z univerzity v Kodani skúmal predovšetkým genóm vajíčok parazitov, ktoré sa našli v pozostatkoch starých ľudských exkrementov.
Odhaliť tak mohol nielen spôsob, akým sa ľudia v čase medzi rokmi 500 pred naším letopočtom a 1700 nášho letopočtu v severnej Európe a na Blízkom východe stravovali, ale tiež to, aké chovali domáce zvieratá, informovala agentúra DPA.
Takzvaným sekvenovaním DNA je podľa štúdie možné získať oveľa lepšie výsledky ako skúmaním pomocou mikroskopov, ktoré sa doteraz používalo. Tím okolo Martina Söa skúmal staré latríny v Bahrajne, Jordánsku, Dánsku, Holandsku a Litve. V nich našli vedci vajíčka mnohých parazitov, vrátane hlísty detskej a tenkohlavca ľudského, ktorí - ako už mená napovedajú - parazitujú na človeku.
Niektoré z identifikovaných parazitov sa prenášajú z človeka na človeka, iné cez zvieracieho medzihostiteľa, napríklad prasa alebo rybu. Zo štúdia týchto cudzopasníkov vyplynulo okrem iného to, že na jedálničku ľudí v severnej Európe boli kedysi ryby a bravčové mäso, ktoré boli prakticky ešte surové. Analýza vajíčok odhalila aj to, že dávni obyvatelia severnej Európy chovali ako domáce zvieratá ovce, kone, psy a ošípané.
Staré latríny prezradili veľa
Okrem vajíčok parazitov skúmali vedci tiež rastlinnú a živočíšnu DNA nájdenú vo zvyškoch exkrementov na mieste starých latrín. Aj to prinieslo informácie o tom, ako ľudia kedysi lovili a ako sa stravovali. V Dánsku napríklad podľa štúdie v rokoch 1000 až 1400 lovili predovšetkým vráskavce myšoky, srny a zajace. Navyše jedli veľa kapusty a pohánky, ale tiež jačmeň, hrach a ďalšie strukoviny, jahody, slivky, hrušky, rebarboru a lesné plody.
Podobnú štúdiu v minulom roku vykonali tiež britskí vedci, ktorí skúmali parazity vo zvyškoch stolice starej tisícky rokov. Zisťovali vtedy, akými chorobami trpeli starí Gréci.