Skúste pracovať menej a zrejme zistíte, že budete efektívnejší. Navyše, pravdepodobnejšie sa vyhnete zdravotným problémom a fyziologickým poruchám, ktoré síce nie sú priamo chorobami, negatívne však ovplyvňujú našu funkčnosť v zamestnaní aj v osobnom živote. Jedným z nich je syndróm dráždivého čreva, ktorým trpí ním približne 15 percent populácie.
Druhý mozog
Mnoho ľudí je presvedčených, že časté bolesti brucha, hnačky, zápchy a nafukovanie sú bežné a zároveň drobné zdravotné problémy, za ktoré si dotyčný môže sám, alebo sú len výhovorkou. Faktom však je, že podľa portálu www.cojeibs.sk trápi IBS (IBS - Irritable bowel syndrome) asi 15 percent z nás a zhruba 65 percent z toho sú ženy. Alarmujúci je tiež fakt, že skúsenosti s týmto zdravotným problémom má 6 - 14 percent detí a dospievajúcich.
„Syndróm dráždivého čreva sa netýka len tých, ktorí jedia nesprávne. Ukazuje sa, že hlavným spúšťačom neblahých reakcií tráviaceho traktu môže byť stres, ktorý narušuje rovnováhu mikroflóry. Práve kvôli vysokej koncentrácii neurónov v tráviacich orgánoch je často používaný termín „druhý“, alebo tiež „črevný“ mozog,“ objasňuje psychologička Mgr. Katarína Bieliková.
Aj ním prežívame naše emócie, najmä tie negatívne, ako sú obavy, strach a úzkosť, či vnútorné našepkávanie, ktoré označujeme ako intuícia. Aj keď príznaky môžeme najskôr pociťovať len pred stresovou situáciou (míting, skúška, nepríjemná situácia), rýchlo nás začnú trápiť aj niekoľkokrát týždenne bez konkrétneho dôvodu. Medzi ďalšie príčiny patrí nevyliečená infekcia tráviaceho traktu či fyziologické dôvody, ako sú dlhšie črevo alebo väčšia citlivosť na bolesť.
Týchto päť vecí môžete pre seba urobiť už teraz:
Ak lekár potvrdí diagnózu IBS, terapia pozostáva zo štyroch hlavných pilierov: úpravy stravy, probiotických doplnkov podľa jednotlivých príznakov (napríklad kvasinky Saccharomyces boulardii pri hnačkách, probiotiká s vlákninou pri zápche a tráviace enzýmy pri zmiešanom type IBS), ďalej z vhodných pohybových aktivít a zmeny životného štýlu – najmä rovnomernejšieho pomeru práce a oddychu.
„Určite odporúčam viac relaxu a vychutnávania si života, ale nie záhaľky. Pohyb je vhodné zaradiť do denného režimu dlhodobo, pričom ideálne je venovať sa aj osobnej psychohygiene, napríklad formou prechádzok v prírode, tráviť čas s blízkymi ľuďmi, konfliktné situácie riešiť a nie odkladať. Do ambulancie mi čoraz častejšie prichádzajú klienti, ktorý primárne nemajú psychické, ale fyzické ťažkosti. Počas sedení rýchlo prídeme na to, že za ich bolesťami brucha je práve nezvládnutý stres. Ľudia majú stále tendenciu neriešiť psychickú záťaž. A tak sa naše telo postará, aby sme jeho potreby neignorovali a zatlačí tam, kde si to určite všimneme - v črevách. Veď taká hnačka či nepríjemné vetry sa len ťažko dajú ignorovať,“ radí psychologička.
Dovolenka sa môže vyplatiť aj doslova
Japonci poznajú termín „karoši“ pre úmrtie z prepracovanosti. Taliani na druhej strane spektra majú svoje „il dolce far niente“, sladké ničnerobenie. Pozor však: výskum ukázal, že tí vraj záhaľčiví Taliani pri svojom v priemere 35,5-hodinovom pracovnom týždni prispejú k hrubému domácemu produktu o 40 % viac ako Turci s uvádzaným bežným pracovným časom 47,9 hodiny týždenne. Nóri s pracovným týždňom v trvaní 38,6 hodiny pridajú 78,7 dolára do HDP za hodinu a Američania fungujúci v priemere o 4,6 hodiny dlhšie iba 69,6 USD.
Mimochodom, štúdia z USA na vzorke 5000 zamestnancov ukázala, že ani nie každý tretí, ktorý si zobral menej ako 10 dní platenej dovolenky za rok, sa v sledovanom období dočkal prémií či zvýšenia mzdy. A zo zvyšku respondentov, toho zdanlivo menej oddaného svojej práci? Dve tretiny... Dovolenka sa vám teda môže vyplatiť aj doslova.
Menej práce sa vám môže vyplatiť tiež. Keď zintenzívnite svoju činnosť, získate čas na seba, rodinu, priateľov, záujmy a relax. Zároveň tým znížite hrozbu chorôb či porúch vrátane spomenutého syndrómu dráždivého čreva. Analýza ukázala, že notorickí pracanti podstupujú o 40 percent vyššie riziko zlyhania srdca oproti štandardu, referuje BBC. Je to takmer na úrovni fajčenia (50 %).
Ľuďom pracujúcim 11 hodín denne hrozí klinická depresia 2,5-krát viac v porovnaní s bežnou pracovnou dobou 7-8 hodín. Švédi experimentujú so 6-hodinovým pracovným dňom. Iná štúdia hovorí o optimálnosti 25-hodinového pracovného týždňa pre osoby nad 40 rokov. Ďalší výskum na vzorke takmer 2 000 ľudí vo Veľkej Británii zase ukázal, že denne sme schopní vrcholnej produktivity len 2:53 h.
Nenúťte mozog do 1 000 klikov bez prestávky
Máme tendenciu robiť čoraz viac. Nepretržitá aktivita však nie je synonymom produktivity, možno skôr opakom. Predstavte si, že máte urobiť 1 000 klikov. Najefektívnejšie by, pochopiteľne, bolo odcvičiť si ich bez prestávky. Hneď si však uvedomíme, že to zvládne málokto. Prečo pri nárokoch na výkon mozgu zabúdame, že tiež nie je bez limitov?
Ak toho máte na pracovnom stole či v mailovej schránke objektívne veľa, dbajte aspoň na primerané pauzy. Hlava sa prepne do stavu ničnerobenia „default mode network“ (DMN) a utlmí činnosť „central executive network“, teda výkonnej siete, ktorá sa spúšťa, keď sa zaoberáme nejakou úlohou. Navzájom sa potláčajú, akýmsi prepínačom je „salience network“.
Bez DMN by nám chýbalo sebauvedomenie, čiže aj vnímanie zmyslu činnosti. Preto pri nadmerne dlhej práci bez oddychu – paradoxne – máme ťažkosti vnímať pridanú hodnotu a prestáva nás napĺňať. „Práve ten stav „ničnerobenia“ je zodpovedný aj za našu kreativitu, abstrahovanie a imagináciu. Vďaka tomuto režimu nachádzame súvislosti a dostávame nápady. Uvidíte, skvelými nápadmi počas krátkej prechádzky, či vyriešenie pracovného problému, ktoré vás osvieti na toalete, sa to potom bude len tak hrnúť,“ uzatvára odborníčka. A možno aj, v tom poslednom prípade, už bez syndrómu dráždivého čreva.