Nemusíme byť športovci, aby sme vedeli, že počúvanie hudby pomáha nájsť motiváciu a zdarne dokončiť cvičenie. Tento účinok pociťujú predovšetkým nešportovci, ktorí sú viac zvyknutí prekonávať únavu so slúchadlami na ušiach. Menej známa je skutočnosť, že pozitívny vplyv hudby na športovú výkonnosť preukázala veda. Tento vplyv sa podobá dopingu, že je počúvanie hudby pri niektorých športových súťažiach zakázané.
Doteraz nie je proces pôsobenia hudby na mozog počas fyzickej aktivity celkom jasný aj preto, že sa štúdie zvyčajne uskutočňujú v laboratórnych podmienkach a nie v reálnej situácii. Nedávno tím vedcov z Brunelovej univerzity v Londýne vedený Kostasom Karageorgisom použil elektroencefalograf (EEG) schopný monitorovať tri rôzne typy mozgových vĺn pri športovom výkone. Vedci do experimentu zapojili 24 dobrovoľníkov, ktorí mali chodiť vlastným ideálnym tempom na trati dlhej 400 metrov.
Niektorí z nich počúvali pieseň Pharrell Williamsa Happy, ďalší rozhlasového komentátora a tretia skupina išla bez slúchadiel. Vedci potom porovnávali pomocou niektorých testov mieru nadšenia chodcov, ich náladu, sústredenie a mieru pozornosti pri chôdzi. Elektroencefalograf zaznamenával frekvenciu mozgových vĺn.
Experiment ukázal, že hudba dodala účastníkom na energii a zlepšila ich náladu, hoci za cenu ľahkej straty sústredenia. Rozhlasový komentátor nemal také výsledky, ale celkovo zlepšil hodnotenie výkonu, zatiaľ čo tí, ktorí šli bez slúchadiel, nevykazovali žiadnu zmenu.
Karageorgis počas desaťročí výskumov vybral typickú hudbu pre každú fázu cvičenia. Pred cvičením je podľa neho potrebné počúvať pomalú hudbu, ktorá nespotrebováva duševnú energiu, na začiatku cvičenia má hudba zostávať v pozadí a jej rytmus má byť synchronizovaný so srdcovým tepom. Pri rýchlom aeróbnom cvičení je zase vhodné vybrať pomerne rýchlu hudbu, ale s nemenným rytmom.
Z vedeckého hľadiska možno vyhlásiť, že počúvanie hudby pôsobí na početné fyziologické mechanizmy: môže ovplyvniť napríklad autonómny nervový systém. Okrem toho prispieva k vylučovaniu neurotransmiteru dopamínu, ktorý ovplyvňuje radostné pocity a podporuje produkciu endorfínu, ktorý zlepšuje náladu a uľahčuje relaxáciu.
'Agresívna hudba'
Hudba pri súťažiach sa používa najmä pri behu, ale práve pre jej pôsobenie ako dopingu je v niektorých prípadoch zakázaná. V telocvični však hudba sprevádza mnohé cvičenia, napríklad módny spinning, aeróbne cvičenie na stacionárnych bicykloch.
Americký plavec Michael Phelps bol preslávený tým, že pred vstupom do bazéna počúval "agresívnu" hudbu: s hip hopom sa mu darilo prekonať úzkosť a intenzívne sa sústrediť na cieľ, ktorý chcel dosiahnuť. Bývalý jamajský atlét-šprintér Usain Bolt sa zveril, že pred pretekmi počúva tri svoje najobľúbenejšie piesne: One Love Boba Marleyho, Real Friends Christophera Martina a My Life od I-octan.
Talianska plavkyňa Federica Pellegriniová vyhlásila, že pre každé preteky volí iný typ hudby podľa toho, aké vládne ovzdušie. Tanečná hudba ju stimuluje a upokojuje pred pretekmi, zatiaľ čo zmes zvuku a obrazu Fantasia Walta Disneyho jej pomáhajú v sústredení. Španielsky tenista Rafael Nadal miluje španielskeho speváka populárnej hudby Alejandra Sanza, ale má rád aj popovú skupinu La Oreja de Van Gogh, ktorú často počúva pred zápasom.