Medzinárodný vedecký tím dospel k tomuto záveru na základe skúmania skamenených kostí dávnych ľudoopov nájdených v Bavorsku. O svojom náleze informovali v časopise Nature.
„Ide o hviezdnu hodinu paleoantropológie a zmenu paradigmy,“ citovala agentúra DPA vedúca výskumného tímu Madeleine Bőhmová z univerzity v Tübingene. Nálezy skamenelín štyroch jedincov - jedného samca, dvoch samíc a jedného mláďaťa - spochybňujú doterajšie poznatky ohľadom evolúcie veľkých ľudoopov a ľudí.
Zatiaľ sa totiž predpokladalo, že prvý predchodcovia ľudoopov, ktorí chodili po dvoch, sa vyskytovali v súčasnej Keni a na ostrove Kréta a počiatky tohto vývojového stupňa sa datovali do obdobia pred šiestimi miliónmi rokov.
Podľa Böhmová je „takmer vylúčené“, že by na africkom kontinente existovali ešte staršie ľudoopy než tí žijúci kedysi na území dnešného Bavorska. Tím pod vedením Bohmova tam v rokoch 2015 až 2018 objavil doteraz neznámy druh primátov.
Takzvaný Danuvius guggenmosi žil pred 11,62 milióna rokov a pohyboval sa pravdepodobne vzpriamený, zároveň vedel šplhať. „Doteraz bola vzpriamená chôdza charakteristickým znakom výhradne ľudí. Ale Danuvius bol lidoop,“ uviedla Böhmová.
V Bavorsku pri obci Kaufbeuren paleontológovia našli zachovalé kosti paží a nôh, stavce, aj kostičky prstov nôh i rúk. Na základe toho dokázali rekonštruovať, ako sa Danuvius pohyboval a prekvapilo ich, že niektoré kosti sa podobajú viac tým ľudským, než aké majú ľudoopy. Danuvius mal chrbticu dvakrát prehnutú do tvaru písmena S, zatiaľ čo ľudoopy majú chrbticu prehnutú len raz. Mal ale pomerne dlhé paže a chápavé nohy, čo ho priradilo k ľudoopov.
Podľa vedcov bol tento „nový predok ľudí“ približne meter vysoký, samice vážili okolo 18 kilogramov, samce asi 31 kilogramov. Živili sa tvrdšími časťami rastlín i mäkkými listami.
Pradávny samec dostal meno Udo - podľa nemeckého speváka Uda Lindenberga. Spodnú čeľusť pradávneho primáta vedci našli 17. mája 2016 - v deň, keď Udo Lindenberg oslavoval 70. narodeniny.