Signály, ktoré sa neoplatí ignorovať. Na aké choroby upozorňuje vaša bolesť?

Medicína na ňu upriamuje pozornosť čoraz viac. Napriek tomu sa k dôvodom jej existencie často nedokáže dopátrať. Vie byť tupá, bodavá, pulzujúca, neznesiteľná... ako o tom svedčia aj slová nedávno zosnulej belgickej paralympioničky Marieke Vervoortovej, ktorá pre bolesti vyplývajúce z degeneratívnej svalovej poruchy občas spávala len desať minút denne.

Našťastie, väčšina ľudí rieši intenzitu podstatne slabšieho rangu. Nič to však nemení na tom, že vo svojej chronickej podobe patrí bolesť k najväčším problémom súčasného západného zdravotníctva.

Len v Amerike podľa aktuálnych štatistík The American Academy of Pain Medicine trpí chronickou bolesťou 100 miliónov ľudí, v Európe okolo tridsať miliónov. Slovensku síce chýbajú presné štatistiky, no neurológovia odhadujú, že viac ako tri mesiace trvajúca bolesť trápi 25 až 30 percent obyvateľov. A neraz úplne zbytočne. No zároveň platí ešte čosi: nemalá časť z nás si k nej výdatne dopomáha sama.

Bolesť súvisí so všetkým

„Pacienti s bolesťami pohybového aparátu: chrbticou či kĺbmi.“ Tak pred časom odpovedala Eva Salamonová z petržalskej Súkromnej ambulancie pre liečbu bolesti na otázku, akí pacienti ich navštevujú najčastejšie.

Jej skúsenosti potvrdzujú aj ďalší odborníci z algeziologických ambulancií či fyzioterapeuti. Ako aj to, že medzi ich pacientmi je čoraz viac zastúpená mladá generácia. Je to veľká zmena oproti minulosti, keď takýchto špecialistov navštevovala najmä staršia veková kategória a ľudia s onkologickými diagnózami.

Petr Bitnar, ktorý pôsobí v ordináciách rehabilitácie a liečby bolesti, pre Lidové noviny tvrdí, že všetky problémy jeho pacientov súvisia so životným štýlom. „Či už prídu s rôznymi funkčnými poruchami pohybového aparátu, pri ktorých dochádza k blokádam chrbtice, s vychýlenými platničkami či s čoraz častejšími psychosomatickými ťažkosťami, keď sa duševná nepohoda nevedome presúva do pohybového aparátu.“

Aj fyzioterapeut Tomáš Rychnovský potvrdzuje, že pohybový systém odráža nielen samotnú pohybovú, ale aj imunitnú, hormonálnu a psychickú kondíciu človeka. Inými slovami, od jeho stavu alebo sklonu k bolesti sa dá vyvodzovať fungovanie celého systému tela. Naopak, fungovanie ľudského tela má vplyv na liečbu a vznik bolesti.

„Bolesť v tele nevznikne len tak a môže nám o našom spôsobe života veľa povedať. Niekto sa málo hýbe, zle dýcha, je v napätí, v tlaku, v ktorom nie je spokojný, žije s hlbokým smútkom v sebe alebo sa ľahko naštve.“

Šestnásť kilometrov na klávesnici

Okrem onkologických ochorení a dôsledkov nezdravého životného štýlu spojeného s nedostatkom pohybu, prejedaním či nezvládaním stresu sa však pod narastajúci počet pacientov u algeziológov podpisuje ešte jeden – trochu paradoxný – dôvod: predlžovanie veku života. Slovami Evy Salamonovej: „Čím dlhšie žijeme, tým viac do nášho života vstupujú chronické, degeneratívne ochorenia spojené práve s chronickou bolesťou.“ Aj pod ne sa však do veľkej miery podpisuje náš životný štýl. Najmä v prípadoch, ak sme ťažko fyzicky pracovali alebo, naopak, takmer vôbec sme naše telo nezaťažovali pohybom.

„Áno, na...