Zažili ste, že by sa počas vášho života niečo zlacnelo na stotisícinu pôvodnej ceny? Ak myslíte, že nie, ubezpečujeme vás, že sa takmer určite mýlite, ak nie ste výrazne mladší ako náš priemerný čitateľ, píše Technet.cz.
Od roku 2000 totiž približne stotisíckrát, teda na 0,00001 percenta pôvodnej čiastky, klesla cena sekvenovania ľudského genómu. „Prečítanie“ prvej ľudskej DNA vyšlo zhruba na 100 miliónov dolárov a znamenalo roky práce celých vedeckých tímov, dnes v podstate rovnakú úlohu špecializovaného laboratória zvládnu za cenu okolo tisícky dolárov a za jeden deň. Do roku 2008 cena klesala zhruba tempom tzv. Moorovho zákona, potom sa ale prepadla tempom v technologickom svete prakticky nevídaným.
Hoci teda zatiaľ nerozumieme úplne tomu, čo je presne v DNA zapísané, vedci dnes môžu „prečítať“ kadečo. Estónsko údajne dokončilo v minulom roku sekvenovania genómu desatiny všetkých svojich obyvateľov a tento podiel chce ešte zvýšiť. V inom odbore potom veľký medzinárodný projekt chce tzv. osekvenovať všetky druhy života na Zemi.
Lepšie a lacnejšie postupy „čítania“ DNA však zmenili nielen odbory zaoberajúce sa súčasnosťou Zeme a jej obyvateľov, ale aj tie, ktoré hľadia do minulosti. Predovšetkým archeológovia sa vďaka genetickým analýzam dostali k informáciám staršími metódami nepoznateľným. Nech sa týkajú odhalenia nečakaných migrácií, tak napríklad aj zdravie a choroby našich predkov.
K sekvenovaniu dnes stačí nielen stále menej peňazí, ale aj stále menšie vzorky. Malú, pritom zaujímavú demonštráciu pokroku ukazuje práca dánskych vedcov, ktorí získali kompletnú DNA z „pražuvačky“ objavenej v južnom Dánsku na nálezisku známom ako Syltholm. Podrobnosti vyšli v časopise Nature Communications.
Uvar brezu...
Žuvanie je zvyk starý najmenej tisíc rokov, o tom máme jasné dôkazy už roky. V Dánsku nájdená „žuvacia guma“ je rovnako ako iné podobné nálezy tvorená brezovým dechtom získaným za tepla z brezovej kôry. Čo možno znie odporne, ale podľa odborníkov ide o látku s antiseptickými účinkami, ktorá vtedajším ľuďom mohla pomáhať napríklad proti zápalu ďasien a ďalším ťažkostiam. A dnes pomáha archeológom s poznávaním minulosti.
Že v slinách možno nájsť stopy DNA vie asi už väčšina divákov kriminálnych seriálov. Žuvačky slúži ako účinná stierka a skúmavka v jednom, pretože genetický materiál z úst sa ukladá do jej záhybov, kde zostáva dobre chránený proti vplyvom z okolia.
Čo platí dnes, nemusí samozrejme platiť pri nálezoch starých tisíce rokov, v prípade toho syltholmského presne zhruba 5 700 rokov. Tu mali vedci však šťastie, žuvačka bola vo vrstvách rýchlo sa ukladajúceho bahna, ktoré rýchlo zabránilo prístupu vzduchu, teda aj mikroorganizmov, ktoré by mohli genetický materiál rozložiť.
Z genetického hľadiska tak žuvačka predstavuje zlatú baňu. Dánskemu tímu sa z nej podarilo získať kompletný genetický profil jej „majiteľa“. Jednalo sa o ženu, ktorá mala s veľkou pravdepodobnosťou tmavú kožu, tmavé hnedé vlasy a modré oči. V danej dobe to bol bežný vzhľad, pretože k rozšíreniu mutácie s bielou pokožkou došlo v Európe neskôr. Dotyčná teda zrejme bola príbuzná lovcov a zberačov, ktorí v tom čase predstavovali tradičných obyvateľov severnej Európy.
Ich život sa však v tej dobe výrazne menil, pretože aj do tejto časti kontinentu sa rýchlo rozširovalo poľnohospodárstvo. Dnes nevieme, do akej miery zmenu priniesol príchod nových skupín obyvateľstva a do akej miery sa len „miestni“ prispôsobili novým postupom, ktoré priniesli nové skupiny, ktoré do oblasti v danej dobe evidentne prichádzali. Jedna žuvačka túto debatu samozrejme nerozhodne, ale s ďalšími nálezmi by sme snáď časom mali získať presnejšiu predstavu o tom, ako presne táto a ďalšie podobné zmeny prebiehali.
V tejto chvíli vieme aspoň to, že naša neznáma mala pred žuvaním k jedlu pravdepodobne kačicu a lieskové oriešky. V materiáli sa totiž našli stopy DNA z týchto dvoch druhov. Vedci získali aj dobrý profil ústnej mikroflóry, ktorý však neobsahuje nič príliš šokujúceho. Ide o bežné ústne baktérie, z väčšej časti nijako škodlivé. Ako však poznamenávajú autori v práci, vyšší počet vzoriek by mohol umožniť vytvoriť lepšie knižnicu vzoriek z úst našich predkov a odhaliť tak napríklad, ako sa menili obyvatelia našich úst s prechodom na poľnohospodárstvo. Teraz musí len archeológovia dúfať, že žuvanie bolo dlhodobo v móde.