Pozriete sa na hodinky s prianím, aby už bolo aspoň pol šiestej, pretože potom by ste sa mohli považovať za aspoň trošku vyspatých. Smola, sú ešte len tri. Musíte sa teda pokúsiť ešte zabrať. Lenže hlava vám razom uletí k ťažkostiam všedného dňa. A tie vyzerajú uprostred noci ako skutočné nočné mory.
Čo z toho, že vám ešte včera popoludní pripadali celkom zvládnuteľné? Teraz je noc a vy viete, že to je hrôza. Že to nedáte. Že bude všetko zle. A s týmto pocitom sa budete prevaľovať až do rána...Niečo vám to pripomína?
Kto by to nepoznal
Myšlienky uprostred noci dokážu rozbúšiť srdce, vyvolať zlosť, absolútne neprimeranú situáciu, alebo vás zovrieť ohromujúcim strachom. Zaujímavé je, že v podstate nikdy nemajú pravdu. Keď príde blahodarné ráno, svetlo, káva, raňajky, vlak smerujúci do kancelárie plnej kolegýň a obľúbený parfém, zrazu je nám jasné, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako keď sa navarí. Čo sa to s nami teda uprostred noci deje? Kde berie náš mozog ten zvláštny, nerealistický, ale o to desivejší pohľad na svet?
