Kto veľa spí, málo žije. Žiaľ, na pohľad efektný internetový výrok anonyma platí aj v inej verzii: kto málo spí, málo žije. Presnejšie: žije v malátnosti, podráždenosti a zvýšenom riziku vzniku depresie, diabetu či srdcovo-cievnych ochorení.
O nespavosti vedia svoje najmä ženy, predovšetkým tie skôr narodené. A 21. storočie jej obetí vytvára suverénne najviac. Podľa posledných štúdií ňou trpí najmenej pätnásť percent ľudí, niektoré sa dopracovali až k číslu tridsaťpäť. Ako spoľahlivo rozoznáme, že k tým obetiam patríme aj my a čo môžeme sami urobiť pre to, aby sme sa z pazúrov chronickej insomnie vymanili?
Spánok zostáva záhadou
Priemerný človek v ňom za život strávi 200-tisíc hodín, napriek tomu patrí k jednej z najzáhadnejších biologických aktivít vôbec. „Spánok je nevysvetlenou záhadou neurobiológie. Potreba spánku sa objavila skôr ako potreba mozgu, čo dokazujú štúdie aj na najjednoduchších tvoroch, ako sú medúzy a červy,“ vysvetľuje Tomáš Eichler z Výskumného inštitútu molekulárnej patológie vo Viedni.
Mozog počas neho odpočíva od svojej bežnej činnosti, nereaguje na vonkajšie stimuly a neprijíma impulzy zvonku. Má teda čas triediť si informácie načerpané počas dňa. „Potrebné si ukladá do pamäti, nadbytočné vypúšťa. To je zásadný proces pre učenie,“ objasňuje neurologička Iva Příhodová pre MF Dnes. Rovnako tak je spánok dôležitý aj pre zdravý vývoj a rozvoj motoriky.
V tele počas neho dochádza aj k ďalším pochodom potrebným pre naše zdravie: napríklad sa vyplavuje rastový hormón, hormón prolaktín (u žien má vplyv na plodnosť a stimuluje rast mliečnej žľazy, u mužov ovplyvňuje tvorbu spermií) alebo hormóny, ktoré riadia metabolizmus.
Veľký význam má tiež pre imunitný systém a správne hojenie rán. Nedostatok spánku vedie aj k zvýšenej citlivosti voči fyzickej bolesti. Prirodzenou obranou organizmu v dobe infekcií je únava a zvýšená potreba spánku, čo pomáha organizmu s uzdravením. A opačne. „Po sérii prebdených nocí budete preto cítiť bolesť hlavy, svalov, celkovo fyzický diskomfort a budete náchylnejší na infekčné choroby,“ opisuje Iva Příhodová.
Dokonca má vplyv aj na obezitu. „Narušenie spánkového rytmu a pravidelnosti v spaní vedie k porušeniu produkcie hormónov regulujúcich pocit hladu a sýtosti – ghrelinu a leptínu. V hre sú však aj ďalšie faktory. Opakované ponocovanie vedie k zmenám v stravovacích návykoch a následne k nadmernému ukladaniu tuku z dôvodov neskorých večerí,“ dodáva odborníčka. Podľa mnohých štúdií je nedostatok spánku spojený aj s rozvojom niektorých typov rakoviny, napríklad prsníka. Súvisí to s produkciou hormónu melatonínu, ktorá je počas nočného bdenia narušená.
Dirigent menom melatonín
Prvý spánkový cyklus zažívame už v období vnútromaternicového vývoja. „Výskumy mapujúce mozgovú činnosť ešte nenarodených detí ukázali, že v čase po 28. týždni tehotenstva, teda desať až dvanásť týždňov pred narodením, je pri plode možné rozlíšiť obdobie bdelosti a spánku. Dokonca sa predpokladá, že sa nám už v tomto období snívajú sny a ich prítomnosť je pre vývoj mozgu a nervovej sústavy zásadná,“ objasňuje neurologička.
Úbytok spánku prichádza s nástupom dospievania. V tom čase dochádza aj k posunutiu spánku bližšie k polnoci, až ľahko za ňou. V dospievaní totiž fyziologicky dochádza k posunutiu vylučovania hormónu melatonínu, ktorý je z...
Zostáva vám 85% na dočítanie.