Ľudia, ktorí spia viac ako deväť hodín, si skracujú život, hovorí neurológ

Rozhovor s neurológom Karel Šonkom vyšiel na portáli iDNES.cz.

Keď ma budete mučiť odopieraním spánku, ako dlho to vydržím?

Záleží na vašej odolnosti. Najdlhší dobrovoľný pokus urobil začiatkom 60. rokov americký mladík Randy Gardner (vtedy 17-ročný), ktorý vydržal nespať 11 dní a 25 minút. Ďalšie pokusy spojené s rekordami mali trvania do piatich dní. Potkany vydržia nespať tri nedele, potom zahynú.

V roku 1968 prebiehala v Československu štúdia so spánkovou depriváciou (nedostatok spánku, pozn. red.) u vysokoškolákov a bolo prekvapujúce, že v rámci záťažových testov, ktoré študenti opakovane počas štúdie vykonávali, sa im zlepšila fyzická kondícia. To znamená, že spánková deprivácia vadí hlavne mozgu, ale svalom a srdcovo-cievne sústave bezprostredne nie.

Je vôbec možné, aby človek nikdy nezaspal a potom zomrel vyčerpaním organizmu?

Ak človeku nikto v zaspatí nebráni, nakoniec vždy zaspí. Ale je jedna choroba, ktorá sa nazýva fatálna familiárna insomnia a ktorá sa prejavuje hlavne neschopnosťou spať. Je to ochorenie celého mozgu vrátane štruktúr, ktoré sú pre spánok nevyhnutné.

U najťažšej formy zomrie pacient za niekoľko mesiacov od prvých príznakov, ale dôvodom smrti je rozpad všetkých riadiacich funkcií mozgu, nie len nedostatok spánku. Chorých, čo touto chorobou preukázateľne trpeli, sú však na celom svete len desiatky. 

Mení sa v priebehu času priemerná doba spánku?

Americké štúdie hovoria, že za posledných sto rokov sa skrátila o hodinu až o dve. Trvanie spánku je súčasťou adaptácie na vonkajšie podmienky a vyvíja sa pomaly v rade tisícov rokov. Potrebné trvanie spánku nie je možné zmeniť, takže ak ľudia skôr spali priemerne osem a pol hodiny a dnes spia menej ako sedem hodín, potom im to logicky niekde chýba.

A chronické skrátenie spánku môže navodiť niektoré patologické deje. Zvyšuje napríklad riziko predčasného úmrtia, obezity, diabetu 2. typu a kardiovaskulárnych chorôb, ako sú hypertenzia (vysoký krvný tlak, pozn. red.), srdcové zlyhanie alebo cievna mozgová príhoda.

Skrátená doba spánku zvyšuje výskyt chybových rozhodnutia a nehôd. U detí aj dospelých je preukázaný vzťah skráteného spánku s obezitou. Je to jednak preto, že sa predlžuje doba, keď človek môže prijímať potravu, a potom sa tiež spúšťa kaskáda pochodov, ktoré vedú k únave.

A keď je človek unavený, vyhľadáva kalorickú potravu. Počas spánku sa tiež uvoľňuje hormón leptín, ktorý znižuje chuť do jedla, čo má praktický význam v tom, že vás hlad zo spánku nebudí. Ale keď sa skráti spánok, skráti sa aj doba, kedy sa leptín uvoľňuje, a naopak sa viac uvoľňuje hormón ghrelin, ktorý apetít podporuje. Predĺženie bdelosti teda znamená tiež predĺženie doby biologicky podmienenej chuti do jedla. Nespavosť môže byť príznakom napríklad aj bolestivého stavu, úzkosti alebo depresie.

Spomínate riziko predčasného úmrtia - ako je to teda u nespavcov s dobou dožitia?

Najdlhšia dožitia majú ľudia, ktorí spia pravidelne sedem osem hodín. Tým, čo dlhodobo spia menej ako šesť hodín alebo viac ako deväť hodín, sa dĺžka života skracuje. Ale nepatria sem krátke epizódy nespavosti ani prípady, keď kratší čas, trebárs päť hodín, spíte dobrovoľne.

(Podľa štúdie publikovanej v časopise European Heart Journal sú ľudia, už denne spia deväť až desať hodín, o 17 percent viac ohrození ochorením srdca i ciev. U ľudí, ktorí spali viac ako desať hodín denne, bolo riziko dokonca o 41 percent väčší. Dokázalo to osemročné sledovanie bezmála 120-tisíc ľudí vo veku od 35 do 70 rokov žijúcich v 21 krajinách sveta s rôznou ekonomickou úrovňou. U ľudí, už naopak spali v priemere menej ako 6 hodín denne, bolo riziko kardiovaskulárnych problémov vyššie o 9 percent, pozn.red.)

S akými poruchami spánku sa môžeme stretnúť?

V spánkovej medicíne rozlišujeme šesť skupín porúch. Najčastejšie sú dve -nespavosť a poruchy dýchania v spánku, čo je najmä spánková apnoe. Treťou skupinou je centrálna hypersomnia (nadmerná denná ospalosť a spavosť, pozn. red.), kam patrí narkolepsia a idiopatická hypersomnia. Narkoleptik zaspáva niekoľkokrát za deň, spí krátko a po spánku je fit.

Človek, ktorý trpí idiopatickou hypersomniou, zase potrebuje spať 11 a viac hodín denne. Väčšinou má problémy s prebúdz...