Črevá ako semafor zdravia. Čo sa deje s telom, keď dobre nefungujú?

Nie je to tak dávno, čo boli v spoločnosti tabu. Prezradiť o niekom, že mu dobre nefungujú črevá, bola tak trochu podpásovka. Dôkazom je aj scéna zo slávnej knihy Žart od Milana Kunderu.

Hlavná hrdinka sedí s plačom na toalete po tom, ako zjedla tubu liekov od svojho mladého kolegu. Spravila tak z nešťastnej lásky – v domnení, že jej pomôžu na „druhý svet“.

​Za dverami stojí Ludvík, príčina jej utrpenia, a z mladíka – ktorý je zas mimochodom nešťastne zaľúbený do nej – sa snaží zlostne vymámiť, o aké lieky šlo a prečo ich mal, preboha, v tube s iným označením.

Ten sa zdráha, no napokon sa celý červený rozkričí: „Boli to preháňadlá! Má azda celý svet vedieť o tom, že mám problémy s črevami?!“

Príznaky bez choroby

V 21. storočí je situácia iná: celý svet už dávno vie, že sme v tých problémoch spolu. A pôvodne tabuizovaná téma sa mení na vyhľadávanú konverzačnú záležitosť.

Výmena osobných skúseností je v čase záplavy nešpecifických tráviacich problémov, potravinových alergií, intolerancií či senzitivít viac ako vítaná.

To, že gastroenterologické problémy patria k najmenej objasneným, potvrdzuje aj Julius Špičák, prednosta Kliniky hepatogastroenterológie pražského IKEM-u v predhovore k novej knihe gastroenterológa Ladislava Kuželu Zdravé črevo a trávenie: „V žiadnom inom odbore nepredstavujú päťdesiat percent z celkového systematického súhrnu a tridsať percent návštevnosti ambulancií funkčné poruchy.“

Inými slovami, poruchy, pri ktorých nevidno žiadne poškodenie príslušných orgánov.

K typickým problémom tohto druhu patrí syndróm dráždivého čreva či už spomínaná precitlivenosť na rôzne potraviny.

Osobitným prípadom je dnes mimoriadne rozšírená histamínová intolerancia, ktorá sa diagnostikuje na základe hladiny a funkčnosti tzv. enzýmu DAO, zodpovedného za odbúravanie histamínu.

Čoraz viac sa totiž objavujú kritické hlasy, že nemusí ísť o reprezentatívny parameter, keďže ťažkosti pacienta často nie sú úmerné nameraným hodnotám.

A tie sú veru naozaj pestré: od žalúdočných nevoľností cez bolesti hlavy, kožné problémy, srdcovo-cievne až po dýchacie a psychické.

Skromnejšia, no o nič menej obťažujúca je škála symptómov dráždivého čreva: viac ako tri stolice za deň alebo menej ako tri za týždeň, vodnaté alebo, naopak, veľmi tvrdé, časté nafukovanie, pocit nedostatočného vyprázdnenia či naliehavé nutkanie na stolicu.

Tento problém sa síce dáva do úzkeho súvisu s psychikou, no ani eliminácia stresu ho vždy nevyrieši.

„V posledných rokoch sa ukázalo, že pacientom s dráždivým črevom prospieva, ak zo stravy vylúčia jedlá podporujúce plynatosť. Ide o diétu s obmedzením málo fermentovateľných oligo-, di- a monosacharidov a polyalkoholov,“ objasňuje gastroenterológ Ladislav Kužela.

V rámci takzvanej FODMAP diéty by mal človek obmedziť potraviny, ako sú pšenica, jačmeň, raž, cibuľa, pór, cesnak, šalotka, artičoky, červená repa, hrášok, čakanka, pistácie, kešu orechy, šošovica, cícer, mlieko, puding, zmrzlina, jogurt, jablko, hruška, mango, čerešňa, červený melón, špargľa, med, marhuľa, nektárinka, broskyňa, slivka, huby a karfiol.

Vhodná je aj nedráždivá strava a pridanie vlákniny do jedla. Zapamätajte si najmä onú vlákninu. Ešte o nej bude reč.

Vesmír v našich črevách

Nemalé množstvo črevných chorôb zas spadá do kategórie idiopatické: poškodenie orgánu je síce zjavné, no príčina neznáma.

Platí to aj pre autominutné a zápalové ochorenia, ako je Crohnova choroba a ulcerózna kolitída, ktorých počet neustále stúpa.

Najväčším strašiakom (s rovnako nie úplne známou príčinou) však na...