O imunitnom systéme vedia lekári mnohé, ale nie všetko, konštatuje Helena Posová, primárka klinickej imunológie a alergológie Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe.
Na covid-19 reaguje totiž tento systém v mnohých smeroch úplne odlišne ako na iné koranovírusy. Imunológovia zatiaľ presne nevedia, aké imunitné deje pri tomto ochorení prebiehajú a ktoré z nich sú najdôležitejšie. Nedokážu preto ani odhadnúť, či tento vírus po čase zmizne, alebo udrie znova, uvádza portál lidovky.cz.
Pamäť s otáznikom
Pred vonkajšími votrelcami nás chráni nielen vrodená, ale aj získaná imunita. Jej rozvoj pritom úzko súvisí s tým, s akými patogénmi sa počas svojho života stretávame. A tiež aké časté tieto stretnutia sú.
Ak sa náš imunitný systém opakovane stretne s nejakou baktériou, dokáže už na ňu zvyčajne reagovať lepšie a rýchlejšie. S bežným pôvodcom choroby sa vysporiada dokonca aj raz a navždy.
Ak sa napríklad imunitný systém stretne s vírusom osýpok, dokáže si ho zapamätať a nabudúce ho rýchlo zlikvidovať, takže na spomínanú chorobu znovu neochorieme.
"Ako je to s imunologickou pamäťou u covid-19, však zatiaľ nevieme," priznáva primárka Helena Posová. "Výsledky najnovších štúdií sú pritom dosť protichodné."
V jednej z nich sa severskí vedci zamerali na darcov krvi, ktorí teoreticky nemali mať s koronavírusom nič spoločné. V skutočnosti však u nich testy odhalili celkom vysoké percento protilátok.
Naopak, niektorí ľudia, ktorí už nákazou prešli, tieto protilátky vôbec nemali. Jednoznačne prijateľné vysvetlenie vedci ešte nemajú. Avšak aj v Česku sa začínajú niektorí pacienti s covidom liečiť krvnou plazmou od ľudí, ktorí prekonali chorobu, takže v ich plazme sú protilátky proti nej.
Menšie ohrozenie
Keď udrel covid-19 prvýkrát, mali imunológovia obavy najmä o ľudí s oslabenou imunitou. Teda o pacientov po transplantáciách alebo s autoimunitnými ochoreniami, ktorých organizmus si nedokáže vytvárať dostatočné množstvo protilátok.
"V skutočnosti sa však títo ľudia s covidom mnohokrát vyrovnali rovnako rýchlo ako bežná populácia," uvádza doktorka Posová. "Prvé dva-tri dni mali vysoké teploty a potom choroba ustúpila."
Zatiaľ mala primárka Posová síce možnosť stretnúť sa len s malým počtom týchto pacientov, ale podobnú skúsenosť potvrdzujú aj publikované štúdie.
K najohrozenejšej skupine od začiatku patrili seniori, ktorých obranyschopnosť už zvyčajne nebýva taká, ako keď boli mladí. Prax však ukázala, že vek nehrá ani zďaleka takú zásadnú úlohu. Omnoho viac záleží na tom, v akom zdravotnom stave starší ľudia sú.
Choroba mala pomerne často ťažší priebeh u seniorov, ktorí boli obézni alebo trpeli chronickými chorobami. Či už diabetom alebo vysokým krvným tlakom.
Najmenej postihnutá bola už od počiatku detská populácia. Deti sú zvyknuté, že sa stretávajú so stále novými patogénmi. Možno práve to ich podľa niektorých teórií pred covidom dokázalo doteraz ochrániť.
Ochrancovia ukrytí v črevách
Veľká časť imunitného systému je umiestnená v črevách. Práve tu žije množstvo prospešných baktérií, ktoré majú mnoho rôznych funkcií. Pomáhajú s trávením, zbavujú nás toxínov, produkujú biologicky aktívne látky a napomáhajú s ochranou organizmu pred škodlivými mikroorganizmami. Pre črevné baktérie sa dnes používa spoločný názov črevná mikrobiota.
"Ak máme zdravé črevo obsahujúce dostatok prospešných baktérií, dokážeme lepšie vzdorovať infekciám," hovorí Petr Tláskal, vedúci lekár oddelenia liečebnej výživy Fakultnej nemocnice v Prahe, v Motole a predseda Spoločnosti pre výživu. "A teda pravdepodobne aj tej koronavírusovej."
S pribúdajúcim vekom však podľa jeho slov priaznivých baktérií ubúda, a tým sa znižuje aj účinnosť obrany. Veľa záleží predovšetkým na tom, ako sa človek stravuje.
Hlavným predpokladom je pestrá strava
Udržiavať správnu rovnováhu črevnej mikrobioty nám napomáhajú najmä takzvané probiotiká. Ich bohatým zdrojom sú hlavne jogurty a ďalšie kyslomliečne výrobky.
Ak jeme nezdravo, riskujeme zápaly, ktoré sa črevná mikrobiota spočiatku snaží zlikvidovať. Pri väčšej záťaži už však túto prácu nezvláda a môže nastať vážny problém.
Zmeny črevnej mikrobioty nastávajú v prípade rôznych ochorení, napríklad pri Crohnovej chorobe či ulceróznej kolitíde.
"Črevnú sliznicu poškodzuje aj užívanie antibiotík," dodáva doktorka Posová. "Po skončení antibiotickej liečby je preto vhodné užívať probiotiká, ktoré napomáhajú obnoviť narušenú rovnováhu v črevách."
Za bežných okolností však neodporúča pravidelnú konzumáciu probiotík z lekárne. Dávať prednosť by sme podľa nej mali skôr potravinám, ktoré obsahujú prospešné baktérie v prirodzenej forme.
Čím vylepšiť obranyschopnosť?
Stres nášmu organizmu škodí v mnohých smeroch. "Býva spúšťačom autoimunitných aj nádorových ochorení a nepriaznivo zasahuje aj do imunitného systému," menuje doktorka Posová. "A zároveň narúša aj jeho spoluprácu s endokrinným a nervovým systémom."
Poškodiť imunitný systém však môžu aj niektoré lieky, ktoré sa podávajú pacientom po transplantáciách či s autoimunitnými chorobami. Ku známym škodcom patrí aj vírusová infekcia.
Obzvlášť ak dôjde v jednej chvíli k ich súbehu. To sa stalo v mnohých krajinách v priebehu koronavírusovej pandémie. V európskych krajinách, kde sa stretla epidémia chrípky s koronavírusom, mala choroba covid-19 obvykle horší priebeh.
Kvalitu imunitného systému priaznivo ovplyvňuje dostatočná konzumácia vitamínov D a C a tiež minerálnych látok, najmä potom zinku, selénu, a železa. V súboji s covidom začali niektorí lekári dokonca pacientom podávať vysoké dávky "céčka" v infúziách. Žiadna štúdia však zatiaľ priaznivé účinky spomínanej metódy nepotvrdila.
V súvislosti s touto chorobou sa na trhu objavilo aj mnoho potravinových doplnkov, ktoré majú údajne ľudí chrániť pred koronavírusom a zároveň posilňovať celkovú imunitu.
Ani v tomto prípade však neexistuje žiadny dôkaz o tom, že to tak naozaj je. Väčšinou síce nijako nepomôžu, ale ani neuškodia. V niektorých prípadoch môžu však vyvolávať u citlivých jedincov alergické reakcie.
Ich pravidelné užívanie preto primárka Posová svojim pacientom neodporúča, ale ani nijako nevyhovára. Imunitnému systému podľa jej názoru oveľa viac prospeje zdravý spôsob života.