Spánok je pre mozog jednou z najdôležitejších častí dňa. Štúdie ukazujú, že keď spíme, mozog si upratuje dôležité úlohy, ktoré vytesňuje v priebehu dňa a pomáha obnoviť nervové siete, informuje Time. Preto keď sa prebudíme, sme pripravení znovu pracovať na plný výkon. Tak by to ale aspoň malo byť.
Nespavosť komplikuje noci, ešte viac dni
Pri nedostatku spánku sa mozog tohto času na odpočinok zbavuje. Naša schopnosť zvládnuť takto nasledujúci deň by mohla byť ohrozená.
V malej štúdii publikovanej v časopise Radiology, skupina čínskych a európskych vedcov zverejnila podrobnejšiu analýzu toho, ako nespavosť môže ovplyvniť konkrétne typy mozgových nervov v častiach mozgu. Tie pritom regulujú poznávanie, emócie a zmyslové procesy.
Všetko sa odohráva v bielej hmote mozgu
Výskumníci porovnali obrazy mozgu u 23 ľudí s nespavosťou a 30 osôb, ktoré tento problém nemajú. Špecificky sa zamerali na objem bielej hmoty, čo predstavuje nervové bunky potiahnuté špeciálnou bielkovinou zvanou myelín, ktorá zlepšuje schopnosť posielať si navzájom signály.
Skoršie štúdie mozgu hovoria, že ľudia s nespavosťou majú rozdiely v určitých častiach mozgu, ktoré môžu byť spojené s nedostatkom myelínu.
Ľudia s nespavosťou, ktorí teda majú definované poruchy spánku trvajúce dlhšie ako mesiac majú podstatne menej prepojenia v rámci bielej hmoty, a to najmä medzi oblasťami, ktoré ovládajú spánok a bdenie. Tento fakt si potom vyberie daň na uvedených osobách deň.
Nervové prepojenie je pomalšie, preto sa nevyspíte
Doktorka Shumei Li z Guangdong No. 2, z Provinčnej nemocnice (Provincial People’s Hospital) špekuluje, že narušenie signálov medzi týmito oblasťami bolo spustené rednutím myelínu, obklopujúceho neuróny, čo má za následok menšie chvenie medzi nimi.
K tomu prispieva aj fakt, že až 83% hlavných nervových dráh, ktoré vedci analyzovali boli u ľudí s nespavosťou znížené. Väčšina z nich bola sústredená v pravej časti mozgu, kde sú regulované emócie a mnoho funkcií, ktoré súvisia s myslením.
Ako Shumei Li hovorí, je potrebné viac štúdií k vysvetleniu, čo by mohlo byť príčinou mozgových rozdielov u ľudí s nespavosťou, ale výsledky aspoň naznačujú ich východiskový bod.
Pomoc ako von z bludného kruhu
- Posteľ je len na spánok a sex. V posteli je striktne zakázané čítať, sledovať TV, jesť či vykonávať akékoľvek ďalšie činnosti.
- Líhame si len keď sa cítime ospalí.
- Ak sa po 15 - 20 minútach ležania v posteli spánok nedostaví, vstaneme, prejdeme do inej miestnosti, kde sa venujeme pokojnej, nenáročnej činnosti. Do postele sa vrátime, len ak sa cítime znova ospalí.
- Uvedený postup zopakujeme toľkokrát za noc, koľkokrát je potrebné, kým sa spánok nedostaví. - Ak sa nám nepodarí zaspať celú noc, nevadí Jednu noc nespať nie je pre organizmus nebezpečné, nasledujúci deň zaspíme o to lepšie.
- Nikdy si neľahneme k spánku cez deň ani keď sa cítime veľmi ospalí. Vydržíme až do doby stanovenej k spánku.
- Dodržujeme pevne stanovenú dobu keď ideme do postele a kedy vstávame a to aj v dňoch voľna.
- Používame pri vstávaní budík.
- Vytvoríme si vlastné rituály keď sa ukladáme k spánku, tie sa nám časom spoja so spánkom.
- Po 15. - 16. hodine sa vyhneme konzumácii kávy, čierneho aj zeleného čaju, čokolády, coca-coly a ďalších nápojov obsahujúcich stimulanty. Naopak je vhodné vytvoriť si napr. rituál pitia vhodného bylinkového čaju alebo teplého mlieka (obsahuje priamy prekurzor serotonínu tryptofán, ktorý je biochemicky dôležitým faktorom spánku a zaspávania).
- V období 4 - 6 hodín pred spaním sa vyhneme tiež konzumácii alkoholu, nikdy nepijeme alkohol "na spanie ".
- Večeriame ľahko stráviteľné jedlá v malých porciách.
- Vo večerných hodinách sa nevenujeme žiadnej činnosti, ktorá by nás mohla rozrušiť.
- Miestnosť, kde spíme, by sme mali subjektívne vnímať ako pokojnú, príjemnú a bezpečnú, dbáme na zabezpečenie optimálnej teploty, zatemnenie a minimalizáciu vonkajších rušivých vplyvov (napr. hluk), uvádza Neurologie pro prax.