Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa na chronických chorobách podieľajú nielen nedostatok pohybu, zlá strava a drogy, ako je alkohol, ale najnovšie aj nedostatok spánku. Ukazuje sa teda, aká je pre telo dôležitá kvalita spánku?

Určite, a už aj u nás si lekári uvedomujú, aký je spánok dôležitý. Ešte pred tridsiatimi rokmi bolo v Česku päť spánkových laboratórií, kým napríklad v Nemecku 100. Zatiaľ čo tam ich už veľa nepribudlo, v Česku ich je teraz 70 (na Slovensku 20, pozn. red.). Výskum spánku neustále prebieha, pribúdajú vedomosti aj znalosti o spánku. (Podľa štúdie publikovanej v časopise European Heart Journal majú ľudia, ktorí denne spia v priemere menej ako 6 hodín, o 9 % vyššie riziko kardiovaskulárnych problémov. Dokázalo to osemročné sledovanie bezmála 120-tisíc ľudí vo veku od 35 do 70 rokov žijúcich v 21 krajinách sveta s rôznou ekonomickou úrovňou, pozn. red.) Ale ono sa o význame spánku môže presvedčiť každý na vlastnej koži – ak sa dobre vyspíme, sme výkonnejší, než keď máme deficit spánku. A druhá vec je, že spánok má veľký vplyv aj na vnútorné orgány, ktoré sú nevyhnutné pre život, či už ide o mozog, srdce, alebo cievy.

Nezostáva tak trochu záhadou, čo sa deje v mozgu pri spánku?

Nie je to úplne pravda, že by bol spánok úplnou záhadou. Už od šesťdesiatych rokov, kedy začalo sledovanie spánku monitorovaním elektrickej aktivity mozgu EEG (elektroencefalografia, pozn. red.), sa stanovili spánkové cykly a štádiá. To dokázalo, že je spánok komplikovaný proces a mozog pri ňom ovplyvňuje nielen dýchanie, ale aj srdcovú frekvenciu, uvoľnenie a regeneráciu svalov a napríklad aj telesnú teplotu. A hlavne sa mozog v období spánku čistí od všetkého, čo naberie počas dňa, dochádza k triedeniu informácií, aby získal kapacitu pre ďalšiu dennú aktivitu.

Mnoho veľkých štúdií potvrdilo, že dnešná populácia spí o hodinu až dve menej ako naši predkovia. Znamená to, že nás moderná, rýchla doba natoľko pohlcuje, takže prestávame dostatočne spať?

Všetko dramaticky zmenilo zavádzanie elektriny v 19. storočí (prvé pouličné osvetlenie na svete bolo spustené v Paríži v roku 1877, pozn. red.), kedy ľudia zmenili spánkové návyky. Začali sa vzďaľovať prirodzenému cyklu, počas ktorého sa bdenie a spánok pravidelne striedajú v závislosti na dennom rytme, svite slnka a množstve prirodzeného svetla. V dnešnej dobe už vymoženosti techniky vyložene pôsobia na spánok negatívne. Ľudia odkladajú čas, kedy idú spať, a pred samotným spaním namiesto čítania kníh sledujú svoj smart telefón či tablet. Poruchami spánku tak trpí v súčasnosti v Česku, na Slovensku, aj vo väčšine ostatných ekonomicky vyspelých krajinách okolo 30 % ľudí.

Čo je najčastejšou spánkovou poruchou? Je to napríklad nespavosť?

Najviac ľudí má poruchy