Medzi pacientmi trpiacimi psychickými poruchami je trikrát viac fajčiarov ako v bežnej populácii. "V porovnaní s ostatnými vyfajčia viac cigariet a sú výraznejšie závislí nielen na nikotíne, ale aj na ďalších drogách," uviedol predseda Psychiatrickej spoločnosti docent Martin Anders z Psychiatrickej kliniky Všeobecnej fakultnej nemocnice a 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.
"Choroby spôsobené fajčením sú pritom najčastejšou príčinou ich úmrtia." V priemere strácajú práve títo pacienti v porovnaní s nefajčiarmi okolo dvoch desiatok rokov života. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa pritom stále viac ľudí lieči u psychiatra, informujú Lidovky.
Tabak nie je liek
Príčin, prečo práve títo ľudia fajčia viac než bežná verejnosť, je hneď niekoľko. Zrejme to súvisí už s ich životným štýlom, pre ktorý je veľmi často charakteristická pasivita, strata vôle a nechuť meniť zavedené zvyky.
Pacienti s psychotickými poruchami tiež veľmi často uvádzali, že cigareta im pomáha prekonávať nepríjemné následky liečby. Nikotín totiž priaznivo pôsobil na niektoré centrá v mozgu, ktorá priamo ovplyvňovala mieru nežiaducich účinkov podávaných liekov. V súčasnej dobe však väčšina pacientov už užíva modernejšie preparáty, ktoré majú nežiaducich účinkov podstatne menej.
A tak sa stále častejšie hovorí skôr o negatívnom pôsobení nikotínu na zdravie týchto pacientov. Približne pred pätnástimi rokmi vedci zistili, že u ľudí s duševnými chorobami dochádza k zmenám v novotvorbe neurónov. A fajčenie má práve na tento proces veľmi negatívny vplyv. Rovnako tak nepriaznivo ovplyvňuje aj metabolizmus liekov.
"U fajčiarov musí preto vždy lekár vziať do úvahy, či nezahrnúť medikáciu," upozorňuje docent Anders. "Ak ale človek s depresívnou poruchou prestane fajčiť, potom to má prakticky rovnaký vplyv, ako keď mu lekár podáva antidepresíva." Mnohí fajčiari veria mýtu, že keď prestanú s cigaretami, upadnú do depresie. Českí odborníci však už spoľahlivo preukázali, že opak je pravdou.
"Boli medzi nimi ľudia, ktorí zatiaľ depresívnou poruchou netrpia, ale aj tí, ktorí majú skúsenosť s miernou alebo ťažkou formou depresie," hovorí Lenka Štěpánková z Centra pre závislých na tabaku Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe
Zlepšenie bez fajčenia
Ukázalo sa, že ľudia trpiaci ťažkými depresívnymi príznakmi boli pri liečbe závislosti na tabaku o niečo menej úspešní ako ostatní. Pacienti s miernejšou formou ochorenia sa však v úspešnosti nijako výrazne nelíšili od bežnej populácie. U všetkých, ktorým sa podarilo liečbu úspešne zvládnuť, došlo potom k zlepšeniu depresie. Bez ohľadu na to, do akej skupiny boli zaradení.
"Čím viac psychických problémov mali na začiatku, tým výraznejšie sa zlepšilo ich psychické zdravie v súvislosti s odvykaním," upozornila na zaujímavý poznatok doktorka Štěpánková. Mieru depresie hodnotili pritom na začiatku aj v závere výskumu pacienti pomocou sebaposudzovacej stupnice. Počas prieskumu odborníci zistili, že prestať fajčiť má hocikedy dokonca väčší efekt ako liečba antidepresívami.
V českých podmienkach bola táto štúdia ojedinelá už svojím rozsahom. Zahraniční špecialisti sa však fajčeniu v súvislosti s psychickými chorobami venujú už dlhšiu dobu. Pred štyrmi rokmi analyzovala britská výskumníčka Gemma Taylorová v časopise British Medical Journal závery 320 štúdií, ktoré sa touto problematikou zaoberali.
Dospela k záveru, že u ľudí, ktorí prestanú fajčiť, dochádza k zníženiu úzkosti, depresie a stresu. Naopak sa u nich zvýši pozitívna nálada a kvalita života v porovnaní s tými, ktorí stále fajčia. Vo vyspelých krajinách, ako sú Spojené štáty, Británia, Nový Zéland alebo Austrália, už platí zákaz fajčenia v psychiatrických zariadeniach aj na oddeleniach pre liečbu závislostí. A pacienti dostávajú zadarmo lieky, ktoré im pomáhajú prekonávať abstinenčné príznaky pri odvykaní od fajčenia.