Imunita sídli všade v našom tele, podobne ako nervový systém. „A tým, čím je pre nervový systém mozog, je pre imunitný systém kostná dreň, kde imunitné bunky vznikajú, a týmus, kde dozrievajú,“ popisuje štruktúru a dôležitosť imunitného systému profesorka pred iDnes.cz Jiřina Bartůňková z Ústavu imunológie 2. LF UK a FN Motol.
A zároveň dodáva, že periférne „nervy“ imunitného systému, pokiaľ zostaneme pri tejto paralele, sú potom lymfatické orgány a slizničný systém, ktorý má takmer 300 m².
Imunitu máme vrodenú a získanú. Z hľadiska prežitia jedinca je dôležitejšia vrodená imunita, je nešpecifická a komplexnejšia. Okrem povrchov sliznice a kože zahŕňa aj bunky, ktorým hovoríme polymorfonukleárne leukocyty. Tie sú schopné na infekciu reagovať ihneď, bez signálu od iných buniek.
„Získaná imunita, ktorá je predstavovaná protilátkami a t-lymfocytmi, je zase taká nadstavba, ktorá určuje, aby sme si vírusy, s ktorými sme sa stretli, zapamätali. Je to naša imunologická pamäť. Bez protilátok môže človek dva až tri roky prežiť a zas toľko sa toho nestane, vrodená imunita je zásadnejšia. Dobre fungujúca imunita je ale komplex oboch,“ vysvetľuje profesorka Bartůňková.
Keď sa imunita zvrtne
Niekedy sa však stane, že sa naša vlastná imunita obráti proti nám.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 67% na dočítanie.
Zostáva vám 67% na dočítanie.