„Prečo odchádzaš, Mike? Možno objavíme niečo dôležité a ty pri tom nebudeš,“ komentoval indonézsky archeológ Wahyu Saptomo na sklonku leta 2003 odchod svojho austrálskeho kolegu Michaela Morwooda z vykopávok.
Vedci kopali v jaskyni Liang Bua na indonézskom ostrove Flores už tretí rok a v nánosoch na jej dne prenikli do hĺbky šiestich metrov. Nachádzali kosti stegodonov, podobných zakrpatenému slonovi, obrích potkanov aj varanov komodských. V kútiku duše však dúfali v nálezy, ktoré by preukázali osídlenie jaskyne človekom.
Mali na to svoj dôvod: Liang Bua znamená v jazyku miestnych obyvateľov „chladná jaskyňa“ a Morwood bol presvedčený, že aj pravekým ľuďom ponúkala útočisko pred slnkom. Jaskyňa leží blízko sútoku dvoch riek, ktoré mohli dávnym obyvateľom poslúžiť nielen ako zdroj vody, ale aj ako zdroj kameňov na výrobu nástrojov.
Ďalšiu výhodu predstavuje vysoký strop, pod ktorým by sa nehromadil dym z ohniska. Wahyu Saptomo sa nemýlil. Morwood bol preč len pár dní, keď vedci narazili najprv na ľudskú lebku a potom aj na ďalšie ľudské kosti. Ostatky boli v takom zlom stave, že ich archeológovia vybrali aj s okolitou zeminou, z ktorej ich potom niekoľko dní opatrne vyslobodzovali.
Pritom ich zaskočili malé rozmery kostí a lebky. Najprv si mysleli, že našli kostru dieťaťa; o tom však ako prvý zapochyboval pomocný archeológ Rukus, ktorý mal na starosti identifikáciu kostí zvierat. Ten pri pohľade na kosti vyhlásil: „To nie je dieťa. A nie je to ani moderný človek Homo sapiens. Je to úplne iný druh človeka!“
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.