Svet pravekých lovcov a zberačov: Pod vyhynutie neandertálcov sa podpísal aj spôsob ich života

Ak by ste mali vymenovať najdôležitejšie fyzické rozdiely dnešného človeka oproti prvým homo sapiens, ktoré by to boli?

Husté ochlpenie zmizlo už pred miliónmi rokov, rovnako nemali ani nadočnicové oblúky. Vyzerali v podstate ako my, dnešní ľudia. Akurát si treba uvedomiť, že boli z Afriky, takže mali tmavšiu pleť a svetlejšia farba pokožky je len postupná adaptácia na miernejšie podnebie.

Izraelský historik a filozof Yuval Noah Harari v knihe Sapiens píše, že mnohé naše súčasné problémy ako depresie či nesprávne stravovacie návyky sú výsledkom toho, že naša myseľ lovcov a zberačov interaguje so súčasným postindustriálnym prostredím. Dá sa s týmto pohľadom súhlasiť?

Komplikovaná otázka, na ktorú nejestvuje jednoznačná odpoveď. S mojím mužom, ktorý je tiež paleolitik, máme na tieto veci rozdielny názor, takže zrejme sa dá povedať, že podľa toho, s akým vedcom sa rozprávate, takú odpoveď dostanete. Môj muž tu vidí, podobne ako Harari, priamu kauzalitu. Ja si myslím, že je to komplikovanejšie a hoci sme sa ako druh vyvíjali tri milióny rokov, tisíce rokov sa vyvíjame v spoločnosti, ktorú si vytvárame sami. Možno existujú fyzické rudimenty (zakrpatená štruktúra, ktorá kedysi u predkov plnila nejakú funkciu, ale v súčasnosti nijakú neplní. Patria sem niektoré svaly, napríklad na ušiach, ale tiež husia koža. U zvierat slúži na zahriatie alebo optické zväčšenie objemu tela, avšak u ľudí, ktorí nemajú srsť, stratila význam, pozn. red.), ktoré máme po paleolitických predkoch a v ktorých sme sa nestihli prispôsobiť. Ale nehľadám v nás myseľ ani správanie pravekých lovcov-zberačov, myslím, že tento svet je vo všetkých ohľadoch za nami. To, v akom štádiu sa nachádzame dnes, považujem za výsledok neskorších javov, ktoré treba riešiť v moderných rámcoch.

Keby sme sa vrátili ešte do čias, keď vedľa seba nažívali viaceré druhy homo, krížili sa medzi sebou? Narážam napríklad na zistenia, že homo sapiens v sebe má kúsok génu neandertálca.

Rôzne druhy homo sa medzi sebou krížili, rovnako ako sú schopné sa medzidruhovo krížiť niektoré primáty. Nedá sa vylúčiť, že viaceré druhy homo fungovali istý čas v spoločných skupinách. Je pravda, že genóm moderného človeka sa skladá z 1,5 až 4 percent neandertálskej DNA, takže naši priami predkovia sa krížili s ich súčasníkmi – neandertálcami. Ich DNA máme pomerne dobre preštudovanú, pretože sa zachovalo dosť jedincov, ktorých môžeme analyzovať a porovnávať medzi sebou.

Čo boli neandertálci zač? Všeobecne panuje predstava, že boli primitívnejší ako homo sapiens, je to pravda?

Neandertálci žili v Európe a Ázii státisíce rokov pred modernými homo sapiens a na tunajšie podmienky boli dobre adaptovaní. Homo sapiens sa vyvinuli v Afrike a keď prišli do dnešnej Európy, stretli sa s archaickejšími neandertálcami, ktorí môžu v porovnaní s nimi pôsobiť „primitívnejšie“. V skutočnosti však ide o dve rozdielne skupiny ľudí, v niektorých zvykoch boli neandertálci omnoho konzervatívnejší, isté veci vo svojej materiálnej kultúre, na rozdiel od moderného človeka, nevyužívali. Neznamená to vša...