Odhadzovanie najrôznejších častí tela, označované odborne ako autotómia, je v prírode hojne rozšírené. Vyvinulo sa nezávisle na sebe najmenej deväťkrát a väčšinou dovoľuje živočíchovi uniknúť zo smrtiaceho zovretia nepriateľa.
Hmyz a pavúky obetujú za záchranu života končatinu. Slimáky sa vzdajú časti nohy. Hlavonožce odhodia ramená a podobne sú na tom hviezdice alebo medúzy.
Zvláštny dôvod na odhadzovanie končatín majú muchám príbuzné severoamerické pavúčnice. Tomuto podivnému hmyzu chýbajú krídla a žije vysoko v horách, kde v zimných mesiacoch pobehuje po snehu a hľadá partnerov na plodenie potomkov. Vydrží niekoľko týždňov bez jediného sústa. Zásobu živín si vytvára v lete počas larválneho vývoja, o ktorom nevieme skoro nič.
Život na snehu so sebou nesie hneď niekoľko výhod. Tmavé pavúčnice sa na bielom podklade ľahko nájdu, a navyše v zasneženej pustatine nečelia atakom nepriateľov.
Musia sa však vysporiadať s mrazom, čo zvládajú priam majstrovsky. Zatiaľ čo iným zástupcom hmyzej ríše pri teplotách okolo nuly ochrnie nervový systém, pavúčnici sa darí najlepšie pri -3 °C a odolá mrazom až -10 °C. Proti zmrznutiu sa chráni zvláštnou bielkovinou, ktorá potláča tvorbu ľadu.
Pokiaľ tento obranný systém zlyhá, má v zálohe ešte jeden trik. Začína mrznúť od nôh, ktoré sú v priamom kontakte so snehom. Než sa stačí smrtiaca tvorba ľadu rozšíriť z nohy do trupu, pavúčnica končatinu odhodí, a tým sa zachráni.
Každej piatej pavúčnici chýba najmenej jedna noha. Tento hmyz však dokáže pobehovať po zasnežených horských svahoch aj v prípade, že mu zo šiestich nôh zostala len polovica....
Zostáva vám 85% na dočítanie.