Predtým študovala radiáciu v uzavretej zóne Černobyľskej jadrovej elektrárne, od začiatku vojny sa však jej výskum zmenil. Teraz sa sústredí na odmínovanie a analyzuje radiačné riziká a skúsenosti z okupácie Černobyľu a Záporožskej elektrárne na Ukrajine.
Rádiobiologička Olena Pareniuková povedala, že medzi najväčšími mýtmi o súčasnom Černobyle sú mutácie ekosystému v dôsledku radiácie, rovnako ako tvrdenia, že radiáciu vynašiel človek.
Uzavretá zóna
Dodáva, že radiácia ako taká existovala ešte dávno pred ľuďmi. Dnes ubehlo 40 rokov od havárie v Černobylskej jadrovej elektrárni, ktorá sa radí medzi najzávažnejšie havárie v histórii jadrovej energetiky.
Podľa Pareniukovej sa prírodné prostredie v uzavretej zóne v posledných desaťročiach výrazne premenilo predovšetkým kvôli obmedzeniu ľudskej činnosti.
"Ekosystémy sa zmenili hlavne preto, že z oblasti odišli ľudia, nie kvôli radiácii," uviedla. Mutácie organizmov sa podľa nej vyskytujú, nie sú však na prvý pohľad viditeľné a bez špecializovaného výskumu ich nemožno rozoznať.
Uzavretá zóna dnes podľa vedkyne slúži ako unikátne prírodné laboratórium. Vedci tu skúmajú napríklad šírenie rádionuklidov v prostredí alebo zmeny ekosystémov po ukončení intenzívneho hospodárenia. Výskum sa zameriava aj na pôdne mikroorganizmy.
Rádiobiologička upozornila na časté nepochopenie samotnej podstaty radiácie. "Radiácia existovala dávno pred ľuďmi a bude existovať aj po nás. Je to prírodný jav, záleží na tom, ako ju ľudia využívajú," povedala.
Problémom podľa nej nie sú samotné jadrové technológie, ale ľudské rozhodnutia, napríklad nedodržiavanie bezpečnostných pravidiel.
Ohrozenie jadrových elektrární
V posledných rokoch sa podľa nej do popredia dostávajú nové riziká spojené s vojnou na Ukrajine. Jadrové zariadenia sa ukázali ako zraniteľné voči vojenským útokom, hoci boli dlhodobo považované za objekty chránené medzinárodným právom. "Ak niekto tieto pravidlá nerešpektuje, žiadna ochrana neexistuje," uviedla Pareniuková.
Za závažný problém označila Pareniuková situáciu v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorá je pod ruskou kontrolou. Zamestnanci podľa nej pracujú pod veľkým tlakom a niekedy čelia vydieraniu či ohrozeniu svojich rodín. "Ľudia sú súčasťou prevádzky elektrárne. Ak nie sú v dobrom psychickom stave, zvyšuje to riziko," povedala.
Ďalšie hrozby podľa Pareniukovej predstavujú vojenské útoky na energetickú infraštruktúru alebo dopady klimatických zmien, napríklad nedostatok vody pre chladenie elektrární. Pripomenula tiež, že vlani bol poškodený ochranný kryt černobyľského reaktora ruským dronom.
Vojna zásadne ovplyvnila aj samotný výskum, ktorý Pareniuková vykonávala. "Moje laboratórium bolo okupované a vybavenie zničené," uviedla. Kvôli bezpečnostnej situácii podľa nej teraz nie je možné v oblasti pokračovať v bežnom výskume.
Európske štáty by sa podľa vedkyne mali pripraviť na možnosť vojenských hrozieb voči jadrovým zariadeniam a posilniť ich ochranu. "Skúsenosti z Ukrajiny by mali byť varovaním aj pre ďalšie krajiny do budúcnosti," dodala.
Jadrový reaktor v Černobyle explodoval v apríli 1986, keď bola Ukrajina súčasťou Sovietskeho zväzu. Tisíce obyvateľov z okolia elektrárne museli byť evakuované a prakticky nad celou Európou sa rozšíril oblak radiácie.
Sovietske úrady nasadili obrovské množstvo personálu a vybavenia, aby sa pokúsili zvládnuť následky havárie. Posledný funkčný reaktor elektrárne bol odstavený v roku 2000.
Rusko podľa Kyjeva pri útokoch na Ukrajinu opakovane vysiela drony a rakety v blízkosti Černobyľskej jadrovej elektrárne, čím zvyšuje riziko vážnej nehody.
Ukrajinský generálny prokurátor Ruslan Kravčenko tento týždeň uviedol, že tieto prelety nad jadrovými zariadeniami nemajú vojenské opodstatnenie a slúžia skôr na zastrašovanie.
