Náš organizmus je dômyselný nástroj a zároveň objekt plný paradoxov. Téma nášho dnešného rozprávania je toho krásnym príkladom. Pretože neraz je ten zápal, ktorý aktívne cítime a ktorý nás svojou bolestivou intenzitou obmedzuje, v podstate menej rizikový ako ten, ktorý nám pokojne i roky potichu a bez povšimnutia likviduje životne dôležité orgány.
„Zápal je stereotypná obranná odpoveď organizmu, ktorú vyvoláva poškodenie alebo deštrukcia tkanív. Jeho cieľom je odstránenie škodliviny (baktéria, vírusy) a poškodeného tkaniva (zvyšky nekrotických buniek). Okrem toho sa pomocou zápalu zneškodňujú látky uvoľnené z rozpadnutých buniek a vykoná sa oprava poškodeného tkaniva,“ píšu František Ništiar a Peter Dombrovský z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.
Lenže ono to so zápalovými aktivitami nášho tela vôbec nie je také „stereotypné“. Alebo aspoň nie vždy. Opomeňme teraz zápaly, ktoré by sme si mohli pracovne nazvať ako pomáhajúce.
Pri nich totiž proces prebieha takpovediac klasicky a zapálené tkanivo na seba upozorní začervenaním, opuchom, teplom a bolesťou a je jasne ohraničený začiatkom a ukončením, ktorého výsledkom je opätovné uzdravenie tkaniva.
Ak však zápalové procesy prebiehajú v hlbinách nášho žalúdka, pečene či krčka maternice, nevidíme nič. Maximálne pocítime bolesť, aj to nie vždy. A neraz už neskoro.
Zápal a metabolický syndróm
Fenoménom posledných rokov je takzvaný skrytý alebo subklinický zápal. Často sa vyskytuje v spojitosti s obezitou a nadváhou. „Je to preto, lebo tukové tkanivo produkuje veľa prozápalových látok – cytokínov. A tie potom spôsobujú ďalšie komplikácie,“ uviedla v rozhovore pre HN magazín Adela Penesová z Biomedicínskeho centra SAV.
„Ide o podprahovú zápalovú aktivitu. Môžete si to predstaviť ako zvuk, ktorý nepočujete, vaše ucho ho neregistruje, ale váš organizmus ho podprahovo vníma. Keď máte klasické zápalové ochorenie, chrípku alebo hnačku, telo viditeľne a intenzívne reaguje: ste malátny, máte vysokú teplotu až horúčku... Subklinický zápal necítite, je asymptomatický, teda bez príznakov, ale vášmu organizmu napriek tomu škodí,“ vysvetľuje vedkyňa.
Človek môže byť napríklad nosičom mikróbov, či už baktérií, vírusov a podobne. Tieto patogény sa môžu v organizme usídliť na slizniciach, v krčných mandliach, zubných lôžkach, prínosových dutinách, močových cestách či žlčníku.
„Negatívne potom vplývajú na metabolizmus cukrov aj tukov, čím sa zvyšuje riziko vzniku cukrovky 2. typu, aterosklerózy, ale aj nádorových ochorení. Ak má človek napríklad podnebné mandle či dutiny osídlené streptokokmi, hrozí aj postihnutie srdca, kĺbov či obličiek,“ vyratúva. Okrem obezity na subklinický zápal podľa nej vplýva aj stav črevnej mikrobioty a sedavý spôsob života.
A stres. Hoci sa o negatívach najmä toho chronického hovorí a píše na pravidelnej báze, stále nové poznatky vedy naznačujú jeho zhubný potenciál. Jedna z najnovších štúdií na túto tému zistila, respektíve potvrdila, že stres je vďaka svojej tendencii vyvolať zápal v tele spojený s takzvaným metabolickým syndrómom.
Výskum bol nedávno...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.