V roku 2004 ste sa presťahovali do Nórska. Bolo pre vás ťažké presadiť sa tam vo vedeckej oblasti?
Ja mám vždy šťastie. Nevedela som, či chcem ostať v Nórsku, ani som nechcela trvalé miesto – a oni mi ho hneď dali. Aj som sa zľakla, potom máte aj veľkú zodpovednosť voči inštitúcii. Už predtým som žiadala o miesto v ústave Public Health Institute, kde robili podobnú problematiku ako ja na Slovensku, a veľmi ma tam chceli, ale mali otvorenú pozíciu len pre začínajúceho vedca. Povedali mi, že som na tú pozíciu prekvalifikovaná. Čiže je naozaj šťastie, že som v roku 2006 dostala ponuku pracovať v Climate and Environmental Research Institute NILU.
O Nóroch sa hovorí, že sú uzavretí. Platí to?
Vôbec nie sú chladní, skôr nechajú človeku slobodu, nevtierajú sa.
Aké najväčšie rozdiely vám udreli do očí, čo sa týka vedy a výskumu v porovnaní so Slovenskom?
Nesmierne priateľská atmosféra a snaha inštitúcie vytvoriť podmienky, aby sa človek cítil spokojne a šťastne. Lebo kto je spokojný, tak aj rád pracuje. Starajú sa nielen o pracovnú atmosféru, ale ponúkajú i benefity, aby sa človek rozvíjal aj doma.
V roku 2008 ste v NILU začali viesť laboratórium zdravotných účinkov, ktoré ste označili za svoje dieťa.
Áno, aj sa tým hrdím. Vzniklo to tak, že potrebovali človeka, ktorý by pomohol pri riešení projektov medzi životným prostredím a zdravím. Dovtedy sa NILU venovalo hlavne monitorovaniu životného prostredia, ale nebolo tam laboratórium zamerané na výskum účinkov chemických látok. Napísali sme však projekt do Siedmeho rámcového programu Európskej komisie k nanočasticiam, ktorý som koordinovala, zahrnula som doň aj svoju bývalú slovenskú skupinu. Vôbec som nečakala, že by ho mohli prijať, ale prijali. Išla som vtedy za riaditeľom NILU, že sme dostali nový európsky projekt, avšak je napísaný na experimentálnu prácu a my nemáme laboratórium. A on povedal: „Tak ho budeme mať.“ Dostali sme priestory a vybudovali sme to od piky.
Čím všetkým si laboratórium pod vaším vedením prešlo?
Začínala som v ňom s jednou doktorandkou, okrem nej sme ešte prijali projektovú manažérku. Teraz je v laboratóriu trinásť ľudí. Ja ich už nevediem, len sa na nich s hrdosťou dívam. Sú oveľa lepší ako ja.
Aké je poslanie tohto laboratória?
Zameriava sa na testovanie nanomateriálov, ale aj iných chemických látok v in vitro podmienkach. Cieľom je, aby sme zabezpečili bezpečnosť...
Zostáva vám 85% na dočítanie.