Je vedecky dokázané, že tento článok zlepší vašu vôľu

Psychológovia pre tento až príliš bežný jav vymysleli termín: vyčerpanie vôle. Je to myšlienka, že čím viac zaťažujeme svoju vôľu, či už tvrdou prácou alebo snahou dodržiavať cvičebný plán, tým viac sa vyčerpáva.

A čím viac sa vyčerpáva, tým menej sebakontroly máme, aby sme odolali iným pokušeniam, ako je nezdravé jedlo, sledovanie seriálov alebo míňanie peňazí na veci, ktoré nepotrebujeme. Vyčerpanie vôle je už desaťročia všeobecne rozšírenou myšlienkou.

Čím viac sa však o tom výskumníci dozvedia, tým viac zisťujú, že namiesto toho, aby sme boli konečným tovarom, ktorý sa vyčerpáva, ako ho používame, je rozsah našej vôle v skutočnosti niečo, čo môžeme kontrolovať.

Na tom, čo sa stane s našou vôľou alebo sebakontrolou, skutočne záleží. „Sebakontrola je obrovským prediktorom úspechu alebo neúspechu v živote,“ hovorí pre BBC profesor Roy Baumeister z University of Queensland v Austrálii.

„Ľudia s lepšou sebakontrolou sú populárnejší, lepšie sa im darí v škole a v práci, je menej pravdepodobné, že budú zatknutí alebo rozvedení a žijú dlhšie.“

Odolnosť voči stresu sa dá vypestovať, nie je dedičná. Psychoterapeut radí, ako na to a vyvracia mýty

Test vôle

Baumeister je jedným z hlavných zástancov vyčerpania vôle – myšlienky, ktorú možno vysledovať až k Sigmundovi Freudovi v 20. rokoch 20. storočia.

Počas uplynulých dvoch desaťročí psychológovia ako Baumeister vymysleli všetky možné kreatívne spôsoby, ako otestovať vôľu dobrovoľníkov vo svojich laboratóriách, aby zistili, či sa skutočne vyčerpávajú.

V prvej štúdii svojho druhu v roku 1996 Baumeister a jeho tím položili pred študentov psychológie kopu čokoládových sušienok a misku reďkoviek. Niektorým bolo dovolené si do sušienok zahryznúť; iným bolo povedané, že musia odolať pokušeniu a zjesť iba reďkovky.

Aby ešte viac zaťažili vôľu tých, ktorí jedli reďkovky, „vylepšili“ sušienky (podľa termínu výskumníkov) niekoľkými čokoládovými cukríkmi. Tím si dokonca dal tú námahu upiecť sušienky v malej peci v laboratóriu, aby sa naplnila vôňou čerstvo upečených sušienok.

Všetci študenti boli potom požiadaní, aby ceruzkou obkreslili geometrický tvar bez toho, aby prekresľovali čiary alebo zdvihli ceruzku z papiera. Netušili, že je to nemožná úloha. Testovali ich, ako dlho pri tom vydržia – inými slovami, koľko im ešte zostalo sily vôle.

V priemere tí, ktorí jedli sušienky, vydržali pôsobivých 18 min...