Vyšla pritom z toho, že vzťahové nastavenie môže byť v zásade dvojaké. Prvé z nich sa vlastne nestará o to, či je starosť o potreby, spokojnosť toho druhého bezprostredne splácaná.
Nestráži vyrovnanú bilanciu. Alternatívny prístup sa naopak snaží zaznamenávať, či je priazeň oplácaná. Či je náležite ocenená, primerane opätovaná. Vzťahy dokážu byť zmätené, nevyvážené, krehké. Snaha o vyváženosť môže prospieť. Platí to však, funguje to?
Štúdia vydaná magazínom Personality and Social Psychology Bulletin to zisťovala s pomocou vzorky takmer siedmich a pol tisíca heterosexuálnych párov. Po úctyhodnú dobu trinástich rokov ich spovedala každé dva roky.
Zaujímalo ju, ako je ich vzťah nastavený, či partneri za svoju priazeň očakávajú oplátku, ako starostlivo zaznamenávajú, či bola opätovaná.
Muži a ženy tiež hodnotili svoju spokojnosť. Výskum nezaujímalo len, ktorý z prístupov je spojený s vyššou spokojnosťou. Zisťoval tiež, či a ako sa mení. A či sa na spokojnosti prejavuje to, že sa obaja v prístupe harmonicky zhodnú. Výsledky kanadský autorský kolektív vedený Haeyoungom Gideonom...
Zostáva vám 85% na dočítanie.