Podľa pondelkovej správy Medzivládneho panelu OSN o klimatickej zmene (IPCC) dosiahne planéta už v roku 2030 rozhodujúcu hranicu 1,5 stupňov Celzia nad úrovňou pred industrializáciou, čím sa zvýši riziko extrémneho sucha, požiarov, záplav a nedostatku potravín pre stovky miliónov ľudí. Termín je založený na súčasných úrovniach emisií skleníkových plynov, píše CNN.
Prešli sme už dve tretiny cesty ku kritickému stavu, pred ktorým vedci varujú, že môže v roku 2030 nastať. Aktuálne sú globálne teploty nad úrovňou z predindustriálnej doby približne o jeden stupeň Celzia.
„Vieme, že existuje oveľa viac problémov, ak prekročíme globálne otepľovanie o 1,5 stupňov Celzia, vrátane väčších horúčav a horúcich liet, väčšieho nárastu hladiny morí a v mnohých častiach sveta horších súch a extrémnych zrážok,“ uviedol vo vyhlásení docent Andrew King z univerzity v Melbourne.
Globálne čisté emisie oxidu uhličitého by museli do roku 2030 klesnúť o 45 percent z úrovní v roku 2010 a dosiahnuť „čistú nulu“ okolo roku 2050, aby sa udržalo oteplenie okolo 1,5 stupňa Celzia. Zníženie emisií do takej miery, hoci je to technicky možné, by si vyžiadalo rozsiahle zmeny v oblasti energetiky, priemyslu, dopravy a miest, tvrdí správa.
„Okno o udržiavaní globálneho otepľovania pod úrovňou 1,5 stupňa Celzia sa rýchlo končí a súčasné emisné sľuby, ktoré podpísali signatári Parížskej dohody, nám nezvyšujú šance na dosiahnutie tohto cieľa,“ dodal King.
Dôsledky predchádzajúcej nečinnosti
Správa jasne uvádza, že klimatická zmena už prebieha - a to, čo príde ďalej, by mohlo byť ešte horšie, ak sa neprijmú naliehavé medzinárodné politické kroky. „Jedným z kľúčových posolstiev, ktoré vyplýva z tejto správy, je, že už teraz vidíme dôsledky globálneho otepľovania o jeden stupeň Celzia vďaka extrémnemu počasiu, zvyšovaniu hladiny morí a zmenšovaniu objemu arktického morského ľadu,“ povedal Panmao Zhai, spolupredseda prvej pracovnej skupiny IPCC.
Dokonca aj vtedy, keď sa otepľovanie udrží na úrovni alebo pod úrovňou 1,5 stupňa Celzia, dôsledky budú rozsiahle a závažné. Teploty počas letných horúčav by mohli narásť o tri stupne Celzia. Extrémne suchá alebo naopak hurikány, ktoré už v súčasnosti trápia niektoré končiny planéty, budú pri dosiahnutí kritickej hranice ešte častejšie.
Drasticky to pocítia aj koralové útesy. Očakáva sa, že 70 až 90 percent z nich vyhynie, a postihnúť to má aj veľký bariérový útes v Austrálii.
Konkrétne príklady, ako by sa znížili vplyvy globálneho otepľovania pri náraste o 1,5 Celzia v porovnaní s nárastom o 2 stupne Celzia:
-
Globálne hladiny morí by do roku 2100 vzrástli o desať centimetrov menej.
-
Pravdepodobnosť, že Severný ľadový oceán bude v lete úplne bez morského ľadu, bude raz za storočie namiesto aspoň raz za desať rokov.
-
Vyhynulo by 70 až 90 percent Koralových útesov namiesto toho, aby boli takmer úplne zničené.
„Možné so zákonmi chémie a fyziky“
Pondelková správa je priamym výsledkom dohody o klimatickej zmene z roku 2015. V parížskej dohode 197 krajín súhlasilo s cieľom udržať globálne teploty výrazne pod úrovňou dvoch stupňov Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou a snažiť sa o ich udržanie na úrovni 1,5 stupňa Celzia.
„Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa je možné v rámci zákonov chémie a fyziky. Ale bude to vyžadovať bezprecedentné zmeny,“ povedal Jim Skea, spolupredseda tretej pracovnej skupiny IPCC.
„Medzinárodná spolupráca je absolútne nevyhnutná na obmedzenie emisií, a tým aj globálneho otepľovania a jeho vplyvov, ako aj na koordináciu efektívneho a rozsiahleho prispôsobovania sa a zmiernenia. Ďalších pár rokov bude rozhodujúcich pre vývoj týchto snáh,“ povedala Sarah Perkins-Kirkpatricková, spolupracovníčka Výskumného centra pre klimatickú zmenu na University of New South Wales.
Kľúčové bude znížiť množstvo uhlíka v atmosfére. Podľa správy na to existujú dva hlavné spôsoby: prírodné procesy, ktoré už to robia, a experimentálne technológie ukladania alebo odstraňovania uhlíka.
Avšak všetky metódy sú v rôznych štádiách vývoja, varovala správa. Budú tiež vyžadovať značné politické záväzky na celom svete, ako aj zníženie množstva emisií uhlíka. Napriek vážnym varovaniam správy neexistuje žiadna známka, že takáto spolupráca bude možná, najmä vzhľadom na postoj vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa k tejto otázke.
