Na rozdiel od srdcového infarktu mŕtvica alebo cievna mozgová príhoda väčšinou nebolí. Tím je ale nebezpečnejšia – ľudia často jej prvé príznaky podcenia. Typickým príkladom je človek, ktorému začne bez zjavnej príčiny brnieť ruka alebo náhle stratí cit v nohe. Tiež môže dôjsť k strnutiu polovice tváre, strate rovnováhy, chvíľkovej slepote alebo neschopnosti normálne artikulovať, opisuje iDNES.
Pretože ale problémy napríklad do pol hodiny prejdú, dotyčný na nich rád zabudne a nerieši ich. Môže však ísť o prejav tranzientného (prechodného) ischemického ataku, čo je akýsi predstupeň mozgovej príhody. Potom je pravdepodobné, že sa problémy vrátia, tentokrát však v omnoho dramatickejšej podobe.
Nepodceniť príznaky
„Samozrejme vám môže brnieť ruka, pretože máte preležaný nerv. Ale nečakané oslabenie končatín a brnenie bez zjavných príčin, prechodná porucha reči, krátkodobá strata zraku, to všetko si zaslúži vyšetrenie. V tejto fáze totiž môžeme ľuďom pomôcť najviac,“ vysvetľuje cievny neurochirurg Jan Šroubek a vymenováva, čo všetko potom pacienta čaká: „Najskôr musíme vylúčiť, či nebolo príčinou neurologickej poruchy zakrvácania do mozgu, čo sa dá s vysokou spoľahlivosťou určiť pomocou počítačovej tomografie. Následne je nutné dovyšetriť krčné tepny na prítomnosť artériosklerotických plátov, ktoré môžu prenikať do mozgových ciev a uzatvárať ich. Tie skutočne u mnohých ľudí nájdeme a môžeme ich odstrániť buď otvorenou operáciou, tzv. karotickou endarterektómiou, alebo pomocou endovaskulárnej techniky – pri nej sa vpichom v slabinách cez stehennú tepnu zavedie do krkavice stent, akási trubička, ktorá zúžené miesto roztiahne a pláty prekryje. Zlepší tak prietok krvi a zabráni ďalšiemu uvoľňovaniu plátov.“ Podľa doktora Šroubka ide o pomerne rýchle a bezpečné výkony, ktoré sú z hľadiska prevencie mozgovej príhody zásadné.
Pro stanovení konečnej diagnózy je tiež dôležité vyšetrenie srdca, ktoré môže byť príčinou možných embolií do mozgu, a zistenie ďalších rizikových faktorov. „Nasadením vhodnej liečby je možné často mozgovej príhode zabrániť. Bohužiaľ omnoho častejšie riešime až jej následky, pretože pacient sa k nám dostane neskoro,“ upozorňuje neurochirurg.
Zákerný útok
Prejavy mozgovej mŕtvice (apoplexie) opísali už antickí lekári. Podľa Praktického slovníka medicíny bol názov odvodený z gréckeho slova plesso (udrieť). To trefne vyjadruje spôsob, akým choroba zaútočí. Príčiny ochorenia potom odhalil v polovici 16. storočia švajčiarsky patológ Johann Jacob Wepfer, ktorému napadlo, že ju môže spôsobovať krvácanie do mozgu alebo upchanie mozgovej tepny.
Lekári dnes rozlišujú tri typy cievnych mozgových príhod. „Zhruba u osemdesiatich percent prípadov ide o ischemickú cievnu mozgovú príhodu. Tá najčastejšie nastáva vtedy, keď dôjde k upchaniu alebo zúženiu mozgovej tepny krvnou zrazeninou, ktorá vznikla v dôsledku kôrnatenia tepien alebo aterosklerózy,“ vysvetľuje doktor Šroubek. Zrazenina podľa neho však môže byť primárne v srdci, kde vzniká najčastejšie pri niektorých poruchách srdečného rytmu. Ak sa uvoľní a je vmetená do mozgovej cievy, prerušenie prietoku krvi spôsobí nedokrvenie mozgu. Konkrétne u mladších jedincov zistia lekári i vzácnejšie príčiny ischemických cievnych mozgových príhod, napríklad poranenie cievnej steny či jej zápal.
A zvyšných dvadsať percent prípadov? „Tie pripadajú na hemoragickú cievnu mozgovú príhodu (pätnásť percent), keď dochádza ku krvácaniu do mozgu z dôvodu poškodenia mozgových tepien vysokým krvným tlakom alebo kvôli cievnemu ochoreniu. A potom na krvácanie do mozgových plien, ktoré vzniká prasknutím výdute mozgovej tepny (cievna aneuryzma) – to je tých zvyšných päť percent,“ vypočítava.
Hra o čas
Pri cievnej mozgovej príhode dôjde k prerušeniu krvného zásobenia a mozgové bunky začnú trpieť nedostatkom kyslíku a živín. Do 5 minút vyčerpajú svoje zásoby. Pokiaľ sa čo najrýchlejšie nepodarí obnoviť prísun krvi, bunky rýchlo odumierajú.
„Do niekoľkých hodín po vzniku ischemickej mozgovej príhody sa snažíme obnoviť prietok krvi uzavretou cievou. U väčšiny chorých stačí podať do žily látku, ktorá má schopnosť krvnú zrazeninu rozpustiť, ide o takzvanú systémovú trombolýzu. Tuto metódu je však možné použiť len do 4,5 hodiny od začiatku príznakov,“ upozorňuje doktorka Denisa Vondráčková, vedúca neurologickej JIP v Nemocnici Na Homolce.
Pri postihnutí väčšiej mozgovej cievy je potrebné pristúpiť k invazívnej liečebnej metóde s cieľom čo najrýchlejšie odstrániť (doslova vytiahnuť) zrazeninu, ktorá uzavrela postihnutú mozgovú tepnu. „Ide o mechanickú trombektómiu, ktorú po dohode s neurológom urobí neuroradiológ a dá sa urobiť až do 6 hodín od začiatku príznakov, v ojedinelých prípadoch aj neskôr,“ vysvetľuje lekárka.
Vždy však platí: čím skôr, tím pre pacienta lepšie. Pokiaľ sa totiž nepodarí čo najrýchlejšie rozpustiť alebo odstrániť zrazeninu, príslušná oblasť mozgového tkaniva odumrie následkom straty krvného zásobenia. „Rozsah hendikepu chorého potom závisí na mieste a rozsahu postihnutej oblasti mozgu, dobe, počas ktorej stav trval, ale úspešnosť liečby ovplyvňuje i zloženie zrazeniny, ktorá cievu uzavrela,“ hovorí.
Kto by sa mal mať na pozore?
Mŕtvica môže zasiahnuť kohokoľvek z nás. Sklony k nej si väčšinou „vypestujeme“ sami behom svojho nie príliš disciplinovaného života. Hlavnou príčinou všetkých cerebro-vaskulárnych ochorení je ateroskleróza, tj. ukladanie tukových látok v stenách tepien. To vedie kj ich postupnému zužovaniu a následnej nedokrvenosti rôznych orgánov. Medzi rizikové faktory patrí vysoký krvný tlak. Takisto fajčiari podstupujú dvojnásobné riziko, že ich zasiahne mozgová príhoda. Preukázateľnými vinníkmi sú aj cukrovka a obezita. Určitý typ srdečnej arytmie - tzv. fibrilácie siení, ktorá sa vyskytuje predovšetkým u chorých vo vyššom veku, zvyšuje pravdepodobnosť mŕtvice až päťnásobne.
A na koho útočí najčastejšie? Nebezpečenstvo vzniku ischemickej cievnej mozgovej príhody sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom a je všeobecne vyšší u mužov.
Dedičnosť väčšinou nehrá rolu, ale môžete zdediť sklon k rizikovým faktorom. Samozrejme v prípade mozgových výdutí je tomu inak - častejšie na nich trpia ženy a pravdepodobnosť ich výskytu sa zvyšuje, pokiaľ máte dvoch priamych príbuznych, ktorým bola výduť diagnostikovaná. Krvácanie z výdute sa najviac objavuje i u podstatne mladších ľudí, ako je tomu pri klasickej ischemickej príhode.
Prebudená výduť
Aneuryzma mozgu, teda výduť na mozgovej tepne, je celkom bežný jav - ide o vakovitú výchlipku v zoslabenej stene mozgovej cievy. Podľa odhadov lekárov majú výdute 2-3 ľudia z 100. Väčšina z nich o nich nevie a nepociťuje žiadne problémy. Problém nastáva, keď výduť praskne alebo sa len zväčší (napríklad pôsobením vysokého krvného tlaku a kôrnatením tepien). K prasknutiu dochádza v priemere u 1 percenta ľudí s cievnou výduťou za rok a vzniká častejšie u veľkých výdutí. V prípade zväčšenia potom môže začať tlačiť na niektoré nervové štruktúry (najčastejšie mozgové nervy) vo svojom okolí a spôsobiť ich poruchu.
Pokiaľ dôjde ku krvácaniu z výdute, nedá sa tento jav prehliadnuť. Na rozdiel od ischemickej cievnej mozgovej príhody sa totiž väčšinou prejaví prudkou, doposiaľ nezažitou bolesťou hlavy. Ku krvácaniu môže dôjsť v podstate kedykoľvek, častejšie potom po vyššej fyzickej aktivite, napríklad po športovom výkone, ale napríklad i počas sexu.
„Pri vyšetrení na CT vidíme krv medzi mozgovými plenami. Prasknutá výduť krváca len krátko a rýchlo sa uzatvára trombom. Podľa doby a sily krvácania sa odvíjajú klinický stav pacienta a spôsob jeho liečby. Obvykle sa však snažíme aneuryzmu vyriešiť do 12, najdlhšie do 24 hodín,“ vysvetľuje doktor Šroubek, ktorý sa práve problematikou výdutí zaoberá.