Columna vertebralis. Alebo v doslovnom preklade niečo ako stĺp stavcov. Tvorí až tretinu výšky nášho tela, poskytuje nám oporu, bez ktorej by sme nevedeli normálne fungovať. Je jedinečným architektonickým dielom prírody, je neuveriteľne pevná, no zároveň ohybná a zraniteľná.
A my jej počas nášho života dávame veru poriadne zabrať. Kým sa pustíme do skúmania možných príčin bolestí a rôznych chorôb, pozrime sa na chrbticu trochu podrobnejšie. Možno tak pochopíme, čím jej neraz dobrovoľne ubližujeme.
O nosiči a čapovci
34 stavcov, 23 platničiek, okolo 100 drobných kĺbov, vyše 200 väzov a zhruba 400 svalov. Taká zložitá je „schránka“ našej nervovej štruktúry. Je dômyselne navrhnutá, no už len tento stručný výpočet naznačuje, že je veľa možností, kde sa môže niečo zadrhnúť.
Poďme si predstaviť chrbticu v jej bezchybnom stave. Základom je 33 až 34 stavcov oddelených 23 platničkami. Stavce tvoria niekoľko sekcií podľa toho, v ktorej časti nášho tela sa nachádzajú. Všetci máme sedem krčných, dvanásť hrudníkových, päť driekových a päť krížnych stavcov.
Líšime sa v počte tých kostrčových, ktoré zrastajú do kostrče. To je akýsi zvyšok niekdajšieho chvosta a jasne naznačuje, odkiaľ sme vyšli. Práve kostrčové a krížové stavce sa niekedy označujú ako nepravé, pretože postupne splývajú do väčších kostí. Tie „pravé“ (teda krčné, hrudníkové a driekové) pozostávajú z troch základných častí – tela, oblúka a výbežkov.
Najmenšie telá majú krčné stavce, driekové zas najväčšie. Každá skupina má svoju funkciu a na ňu sú aj jej časti uspôsobené. Špecialitkou je prvý krčný stavec, takzvaný nosič alebo atlas (podľa gréckeho obra, ktorý musel za trest niesť na pleciach nebeskú klenbu). Nemá klasické telo, ale je utvorený z dvoch kostených splývajúcich oblúkov. Na spodnej strane má dve jamky s kĺbmi, s ktorými sa spája s druhým krčným stavcom – čapovcom.
Navrchu nosiča sú tiež dve kĺbové plôšky, vďaka ktorým naň dosadá zadná časť lebky. Bez tohto systému by sme neboli schopní otáčať hlavou do strán ani dopredu a dozadu. K týmto úkonom navyše pomáha ešte aj výbežok v druhom krčnom stavci, takzvaný zub čapovca, vďaka nemu môžeme zakrúžiť hlavou.
Aj ďalšie stavce majú špecifický tvar, hrudné majú napríklad navyše kĺbové plôšky, cez ktoré sa napájajú na rebrá (a tie vytvárajú priestor a ochranu hrudného koša). Najčlenitejšie a najmohutnejšie sú driekové stavce, pretože nesú aj najväčšiu záťaž (a aj preto v nich s obľubou niečo „rupne“).
Jednotlivé stavce sú uložené na seba ako skladačka a otvormi v nich vedie v chrbticovom kanáli miecha. Tá je akousi prevodovkou nášho tela, pretože spája mozog a zvyšné časti vrátane svalov a vnútorných orgánov a sprostredkúva pokyn na ich činnosť. Prostredníctvom nej sa tiež náš mozog dozvedá o tom, v akom vonkajšom prostredí sa organizmus nachádza a ako naň vplýva.
Najvyšší sme ráno
Ak by však stavce boli len tak naukladané na seba, veľa radosti z pohybu by sme si asi neužili, pretože by sa pri vzájomnom trení rýchlo opotrebovali a pravdepodobne by to aj dosť bolelo. Preto sú preložené platničkami, ktoré okrem tlmenia nárazov tela zabezpečujú plynulý pohyb chrbtice.
Od tela stavca ich delí tenká vrstva hyalínovej chrupky, cez ktoré prechádzajú živiny. Platničiek je...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.