Je jasné, že cvičenie má zdravotné benefity z fyzického aj psychického hľadiska. Ale čo keby sa dokázalo, že má väčší vplyv na vaše duševné zdravie ako na vaše ekonomické postavenie?
Vedci z Yale a Oxfordu to možno dokázali. V štúdii uverejnenej v The Lancet vedci zhromaždili údaje o fyzickom správaní a duševnej nálade vyše 1,2 milióna Američanov.
O 18 nešťastných dní viac
Účastníci mali odpovedať na túto otázku: „Koľkokrát ste sa cítili psychicky zle v posledných 30 dňoch, napríklad v dôsledku stresu, depresie alebo emocionálnych problémov?“
Spýtali sa ich aj na výšku ich príjmu a fyzické aktivity. Mohli si vybrať zo 75 druhov fyzickej aktivity - od kosenia trávnika, starania sa o deti a robenia domácich prác až po zdvíhanie, bicyklovanie a beh.
Vedci zistili, že zatiaľ čo tí, ktorí pravidelne cvičili, mali tendenciu sa cítiť zle 35 dní v roku, neaktívni účastníci sa cítili zle v priemere o 18 dní viac.
Fyzicky aktívni ľudia sa navyše cítia rovnako dobre ako tí, ktorí nevykonávajú šport, ale zarábajú ročne o 25-tisíc dolárov viac.
Priveľa cvičenia škodí
Neznamená to však, že čím viac športujete, tým šťastnejší ste. Cvičenie je pre vás jednoznačne dobré, ale koľko je už priveľa?
„Vzťah medzi trvaním športu a duševnou záťažou má tvar U,“ uviedol autor štúdie Adam Chekroud z univerzity v Yale.
Štúdia zistila, že fyzická aktivita prispieva k lepšej duševnej pohode iba vtedy, ak spadá do určitého časového rámca. Ideálnych je tri až päť tréningov týždenne, z ktorých každý trvá 30 až 60 minút.
Duševné zdravie tých účastníkov, ktorí cvičili dlhšie ako tri hodiny denne, trpelo viac ako tých, ktorí neboli zvlášť fyzicky aktívni.
Vedci si tiež všimli, že niektoré športy, ktoré zahŕňajú socializáciu - napríklad tímové športy - môžu mať na vaše duševné zdravie pozitívnejší vplyv ako iné.
Napriek tomu, že cyklistika ani aerobik a fitnes sa technicky nepovažujú za kolektívne športy, tieto činnosti môžu mať značný pozitívny vplyv na vaše duševné zdravie.