Nachádza sa v každej bunke nášho tela. Potrebujeme ho pre vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch, ale aj pri metabolizme hormónov. Zároveň platí, že žiadna iná látka v našom tele sa tak ľahko netransformuje na zabijaka.
Zvýšenou hladinou cholesterolu trpí odhadom každý tretí Slovák, no len trinásť percent z nás si podľa štatistík uvedomuje, že práve on je hlavným spúšťačom infarktu a mozgovej porážky.
No kým zvýšeného cholesterolu sa bojíme primálo, obavy v nás, naopak, vyvolávajú lieky, ktoré dokážu jeho hladinu držať pod kontrolou. A to je veru vražedná kombinácia.
Slovensko: srdcovo-cievna katastrofa
„Kým inde sú srdcovo-cievne choroby na ústupe a v mnohých krajinách Európskej únie dnes spôsobujú o polovicu menej úmrtí než v roku 1990, na Slovensku je zatiaľ zlepšenie nevýrazné a stále vyčnievajú mimoriadne vysoko. Zabíjajú u nás dvoj- až trojnásobne viac ľudí ako vo väčšine krajín západnej a strednej Európy,“ konštatuje štúdia INEKO z roku 2015.
Jej hlavný autor, analytik Ján Kovalčík, prednedávom pre HN magazín podotkol, že spotreba liekov proti vysokému tlaku u nás v uplynulej dekáde stúpla 2,3-násobne a liekov kompenzujúcich vysoký cholesterol až 9-násobne, čo by malo komplikáciám predchádzať: „Napriek tomu počty hospitalizácií pre choroby srdca a ciev stúpajú dvakrát rýchlejšie, ako pribúdajú ostatné hospitalizácie.“
Najfrekventovanejšou diagnózou zo skupiny chorôb obehovej sústavy sú u nás ischemické choroby srdca (teda angina pectoris a jej častý dôsledok – infarkt myokardu), ktoré zapríčiňujú viac ako štvrtinu úmrtí.
Zaraďujeme sa tým na chvost 34 krajín OECD a dokonca ním ich priemer trojnásobne prekračujeme. Ročne zomrie na Slovensku 30-tisíc ľudí na kardiovaskulárne ochorenia, čo je trojnásobne viac ako vo Francúzsku.
Ak dúfate, že najčerstvejšie štatistiky sú optimistickejšie, sklameme vás. V roku 2020 dokonca počet úmrtí na srdcovo- -cievne ochorenia stúpol približne o šesť percent oproti tomu predchádzajúcemu.
Tento typ ochorení zároveň drží prvenstvo v rebríčku takzvaných odvrátiteľných úmrtí, v ktorých sú Slováci na tom mimoriadne zle. Kým v Európskej únii na ne zomrie 76 ľudí na 100-tisíc obyvateľov, na Slovensku až 168.
Dôvody sú smutne prozaické: zlé tuky, veľa cukrov a málo pohybu. Dokonca aj naši susedia sú na tom podstatne lepšie: priemer V3 (Česko, Maďarsko, Poľsko) v počte odvrátiteľných úmrtí je 145 ľudí na 100-tisíc obyvateľov. Prečo sa z tejto šlamastiky nedokážeme vyhrabať?
Zrod aterosklerózy
Na úvod sa trochu zorientujme v anatómii. A precíťme údiv nad zložitým riečiskom v našom tele, ktoré nás udržiava pri živote.
Celý komplex našich ciev – teda tepien, žíl a vlásočníc – meria takmer stotisíc kilometrov, takže by dokázali dvakrát obkrútiť zemeguľu.
Navzdory svojej rozľahlosti sú však natoľko diskrétne, že nech sa v nich deje čokoľvek „nekalé“, do poslednej chvíle o tom mlčia a neohlasujú sa bolesťou.
Preto sa aj infarkt či mŕtvica nazývajú tichými zabijakmi. Nič, nič, a zrazu – erupcia. Keby...
Zostáva vám 85% na dočítanie.