Vo svete aj u nás sa po koronavíruse rozbehla aj pandémia jeho dlhodobých následkov, takzvaného dlhého covidu. Vy sama ho zažívate.
Áno, ochorela som ešte medzi prvými na Slovensku, keď sa ani netestovalo. Príznaky boli zvláštne, mala som problém s dýchaním, brnenie rúk, neuveriteľnú únavu. To sa ťahalo dva roky, vlastne až doteraz a niečo z toho ešte pretrváva.
Dostalo sa vám aj nejakej pomoci?
Nemala som s kým konzultovať, všetky vyšetrenia mi vyšli v poriadku napriek tomu, že som sa cítila veľmi zle. Začala som teda pátrať na internete v zahraničných článkoch, na Twitteri, kde boli odborníci, ktorí mali podobné ťažkosti. Veľkú úlohu tam zohrali sociálne siete, ktoré sú momentálne hlavným poháňačom výskumu. Bez týchto ľudí by široká verejnosť nemala potuchy, čo sa deje.
Ľudia s dlhým covidom sa často sťažujú, že lekári nechcú pripustiť, že tie problémy, ktoré majú, sú z covidu a situáciu zľahčujú…
Sú lekári, ktorých presvedčilo to, že im ochorel príbuzný a vidia, že si to nevymýšľa. Po dvoch rokoch sú tu však stále aj takí, ktorí tomu neveria. Práve preto sme založili na Facebooku skupinu na podporu ľudí s dlhým covidom, kde je približne 3000 členov.
Pôsobíte v ambulancii tropickej medicíny, zaoberáte sa v nej však aj dlhým covidom. Prečo?
Práve preto, že sa tým nikto nezaoberá. Tým, že sme založili podpornú skupinu a napísala som pár článkov, začali sa na mňa obracať ľudia s týmto ochorením, tak občas niekoho prijmem, nie je to však poslaním našej ambulancie.
Zostáva vám 79% na dočítanie.