Hrozí, že klimatická kríza zmaže desaťročia pokroku dosiahnutého v oblasti zdravia, a vlády sú zle pripravené na to ju zvrátiť.
Podľa denníka The Guardian to uviedla Svetová meteorologická organizácia (WMO), ktorá zistila, že zdravotní odborníci majú prístup k systémom včasného varovania pred horúčavami a ďalším nezvyčajným počasím len asi v polovici sledovaných krajín.
Tri štvrtiny národných meteorologických agentúr zasielajú údaje o klíme zdravotným úradom vo svojej krajine, no menej ako jedno zo štyroch ministerstiev zdravotníctva tieto informácie využíva na ochranu ľudí pred rizikami, ktoré predstavujú napríklad extrémne horúčavy. Vyplynulo to zo správy meteorologickej organizácie.
Väčšina krajín je zle pripravená
"Klimatická zmena predstavuje bezprecedentnú hrozbu pre ľudské zdravie," upozornila Madeleine Thomsonová, vedúca oddelenia dopadov zmeny klímy a prispôsobenia sa tejto zmene v charitatívnej organizácii Wellcome. Združenie financuje výskum v oblasti zdravia a podieľalo sa na vypracovaní správy.
"Mnoho krajín sa už teraz musí potýkať s nebezpečnými dôsledkami rekordných teplôt. Väčšina z nich je zle pripravená," dodala.
Hoci vysoké teploty zabíjajú oveľa viac ľudí ako iné druhy extrémneho počasia, zdravotnícki experti majú prístup k varovným službám pred horúčavami iba v polovici sledovaných krajín, vyplynulo zo správy.
Vedci varovali, že vlny horúčav budú pre klimatickú krízu čoraz teplejšie a dlhšie. Svet sa už oteplil o 1,2 stupňa Celzia nad úroveň pred priemyselnou revolúciou. Napriek tomu tohtoročné rekordné teploty vedcov ohromili.
"Prakticky celá planéta tento rok zažila vlny horúčav. Nástup javu El Niño v roku 2023 výrazne zvýši pravdepodobnosť ďalších teplotných rekordov, čo vyvolá ešte extrémnejšie horúčavy v mnohých častiach sveta a v oceánoch - a tým sa táto výzva ešte zvýši," povedal šéf WMO Petteri Taalas.
Klimatická kríza je zdravotná kríza
V snahe znížiť straty na životoch majú WMO a Úrad OSN pre znižovanie rizika katastrof (UNDRR) snahu zabezpečiť do roku 2028 systémy včasného varovania pre všetkých obyvateľov planéty. Podľa WMO len polovica krajín tvrdí, že má zodpovedajúce mechanizmy včasného varovania pred rôznymi klimatickými rizikami.
Správa tiež kritizuje nedostatočné investície do zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo sa planéta ohrieva. Len 0,2 percenta pôžičiek a grantov poskytnutých na projekty súvisiace s adaptáciou na klímu išlo na programy, v ktorých bolo zdravie označené za hlavný cieľ. "Zdravotníctvo je tak zle pripravené na ochranu tých najzraniteľnejších," stojí v dokumente.
"Klimatická kríza je zdravotná kríza, pretože spôsobuje závažnejšie a nepredvídateľnejšie výkyvy počasia, prispieva k väčšiemu šíreniu chorôb aj vyššiemu výskytu neprenosných ochorení. Ak budeme spolupracovať na sprístupnení vysoko kvalitných klimatických služieb zdravotníckemu sektoru, môžeme prispieť k ochrane zdravia a blahobytu ľudí, ktorí čelia nebezpečenstvu klimatických zmien," povedal šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus.